Ivaničková, Edita - Simon Attila (szerk.): Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia - Disputationes Samarienses 9. (Somorja-Pozsony, 2006)
Popély Árpád: A szlovák pártvezetés és az 1956-os magyar forradalom
Štátna bezpečnosť a maďarská revolúcia roku 1956 77 kontrolu poštových zásielok, ktorú na krajských správach MV vykonávalo 2. zvláštne oddelenie.11 Podľa rozkazu na úrovni okresov a krajov boli 26. októbra vytvorené operatívne štáby (skupiny), ktoré mali riešiť všetky záležitosti týkajúci sa udalostí v Maďarsku, a to koordinovať štátno-bezpečnostnú prácu, preverovať a vyhodnocovať správy.12 V jednotlivých krajoch v zmysle rozkazov náčelníkov zintenzívnili hliadkovú činnosť v krajských a okresných mestách ako aj na všetkých cestách. Okrem toho napr. náčelník KS MV v Košiciach npor. Hanuljak nariadil prelustrovať podozrivé osoby v hraničných okresoch.13 Ozbrojené zložky MV operatívnu činnosť na jednotlivých krajských správach v pohraničných krajoch s Maďarskom vykonávali koordinovane. Operatívne súčasti napr. Krajskej správy MV v Košiciach - štátna bezpečnosť, verejná bezpečnosť a odbor železničnej dopravy - do 27. októbra, čiže za tri dni od vydania rozkazu, cez svojich tajných spolupracovníkov a inou cestou získali 121 agentúrnych správ.14 Presný počet tajných spolupracovníkov dosadených v Košickom kraji na sledovanie činnosti obyvateľstva zatiaľ nepoznáme. Z jednotlivých denných situačných správ sa však doteraz podarilo identifikovať 25 krycích mien tajných spolupracovníkov. Tok informácií bol presne koordinovaný. Okresné oddelenia MV svoje denné správy predkladali do 15. hodiny krajským správam, ale i na OV KSS, vedúcemu tajomníkovi.15 Po ich vyhodnotení v mene operatívneho štábu KS náčelník posielal správy do Prahy na MV, do Bratislavy na KS MV námestníkovi MV a na krajský výbor strany (napr. náčelník KS MV v Prešove mjr. Lohner pravidelne zasielal správy vedúcemu tajomníkovi KV KSS Vasiľovi Biľakovi).16 Počet zaslaných denných správ závisel od intenzity udalostí. Po druhom zákroku sovietskych vôjsk proti revolucionárom 6. novembra z Krajskej správy MV v Košiciach zaslali do Prahy spolu šesť správ.17 V zmysle tajného rozkazu ministra Baráka orgány MV operatívnu činnosť vykonávali aj v pohraničnom území s Maďarskom, ale i na druhej strane hraníc. Na získanie a vyhodnotenie správ z Maďarska boli náčelníci KS MV povinní vyslať hraničných zmocnencov na pohraničné oddiely VB, kde mali cez pohraničných zmocnencov z Maďarska získavať informácie o pohybe povstaleckých vôjsk.18 Okrem toho pohraničné oddelenia mali zabezpečiť získavanie situačných správ z Maďarska pomocou dosiahnuteľných prostriedkov. Revolúcia sa 24. októbra rozšírila po celom Maďarsky, v mestách i na vidieku. Po rokovaniach predsedníctva ÚV KSSZ udalosti v Maďarsku boli označené za „kontrarevolúciu“.19 Československé stranícke vedenie v maďarských udalostiach videlo potenciálne nebezpečenstvo. Podľa rozhodnutia R. Baráka z 25. októbra ochrana južných hraníc s Maďarskom bola zverená jednotnému riadeniu pohraničnej stráže pod velením plk. Miroslava Dudu,20 s ktorým KS MV udržovali priame spojenie prostredníctvom styčných dôstojníkov. Hlavnou úlohou pohraničných oddelení bolo zabrániť akýmkolVek pokusom o narušenie štátnych hraníc povstaleckými jednotkami. Na druhej strane však zavedením bezpečnostných opatrení zaistili voľný pohyb obyvateľstva na hraniciach z československej strany, aby nemohli získavať informácie od občanov z Maďarska. Na malý pohraničný styk vydávali osobitné povolenia-náčelníci KS MV - platilo to aj v prípade straníckych funkcionárov.21 V dôsledku vývoja udalostí v Maďarsku a podľa moskovských intencií sa postoj politbyra KSČ priostril. Na Východnom Slovensku v dôsledku aktivizácie domáceho odporu bola od 30. októbra 1956 nariadená stopercentná pohotovosť všetkých príslušníkov ŠtB, ako aj VB.22 Zvýšilo sa hliadkovanie na cestách a platila prísna kontrola všetkých podozrivých osôb. Príslušníci bezpečnosti sa cez agentúrnu sieť zameriavali
