Ivaničková, Edita - Simon Attila (szerk.): Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia - Disputationes Samarienses 9. (Somorja-Pozsony, 2006)
Popély Árpád: A szlovák pártvezetés és az 1956-os magyar forradalom
74 Popély Arpád do Československa, ako hodnotilo správanie sa maďarskej menšiny počas revolúcie a napokon k akým opatreniam ho v rámci menšinovej politiky maďarská revolúcia donútila. Najdôležitejšie stranícke rozhodnutia síce nevznikali v Bratislave, ale v Prahe, no archívne materiály Ústredného výboru KSS, Sekretariátu ÚV KSS a Byra ÚV KSS poskytujú vynikajúce možnosti na zmapovanie reakcie československého i slovenského vedenia na revolúciu v Maďarsku. Prvoradou úlohou slovenského vedenia strany bolo organizovať propagandu - sčasti smerom k domácemu obyvateľstvu a sčasti smerom k Maďarsku. Kancelária ÚV KSS vyslala do jednotlivých krajov Slovenska vedúcich jeho oddelenľ, aby na mieste osobne riadili propagačnú činnosť. Pri ÚV vzniklo propagačné centrum, ktorého úlohou bolo riadiť propagačnú prácu nasmerovanú na Maďarsko a ktorého vedením bol poverený predseda Csemadoku, Július Lôrincz. Na tejto práci sa zúčastnili aj maďarskí'komunisti, ktorí ušli do Československa, kde hľadali útočisko. Do propagovania priateľstva so ZSSR nasmerovaného na Maďarsko sa zapojila aj maďarská menšinová tlač na Slovensku. Predovšetkým to bol maďarský stranícky denník Új Szó, ktorý v čase od 28. októbra do 2. decembra vydával mimoriadne čísla rozširované v Maďarsku. Komunistická strana Slovenska mala obavy predovšetkým zo správania sa mládeže a maďarskej menšiny. Preto považovala za dôležité inštruovať vedúcich Zväzu československej mládeže a Csemadoku o tom, aké politické aktivity treba rozvinúť medzi mládežou, resp. medzi maďarským obyvateľstvom. Faktom je, že v Československu nedošlo v čase maďarskej revolúcie roku 1956 k nijakému väčšiemu vystúpeniu proti režimu. Popri hospodárskej a politickej situácii v Československu, ktorá bola lepšia ako v Maďarsku, treba príčiny hľadať aj v rýchlom a rozhodnom postupe straníckych a štátnych orgánov. Revolúcia nevyvolala organizované hnutie ani v kruhoch maďarskej menšiny. Hoci maďarské obyvateľstvo venovalo udalostiam za hranicami zvýšenú pozornosť, jeho sympatie sa prejavili len obmedzene. Diskrétny postoj maďarskej menšiny považovalo vedenie strany za prejav lojality maďarského obyvateľstva voči Československu. Interpretovalo ho vtom zmysle, že maďarské obyvateľstvo je spokojné so svojím postavením, považuje Československo za svoju vlasť a váži si národnostnú politiku strany. Pravdepodobnejším sa však zdá vysvetlenie, že v pamäti maďarskej menšiny bola ešte živá spomienka na prenasledovanie z rokov 1945-1948 a nemala odvahu otvorene sa postaviť na stranu revolúcie, aby jej znova neprisúdili kolektívnu vinu. Popri pocite ohrozenia hral úlohu aj fakt, že vysídlenie a výmena obyvateľstva obrala maďarskú menšinu predovšetkým o inteligenciu a jej noví vodcovia vymenovaní komunistickou stranou neboli vhodní na to, aby otvorene obhajovali záujmy menšiny a postavili sa na stranu revolúcie. Za jeden z najzvláštnejších dôsledkov maďarskej revolúcie v Československu považujeme, že sa paradoxne pričinila o posilnenie maďarskej tlače na Slovensku. Vedenie strany totiž s cieľom nahradiť zakázanú maďarskú tlač z Maďarska rozhodlo o zvýšení nákladu najvýznamnejších maďarských týždenníkov na Slovensku (Új Ifjúság, Szabad Földműves, Dolgozó Nő) a o skoršom vydaní týždenníka A Hét, ktoré bolo naplánované na rok 1957.
