Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)

Klára Mészárosová: Nomen est omen?

90 Klára Mészárosová otázku kariéry po domnelé riešenie existenčných problémov, ale išlo o slobodné rozhodnutie nositeľa mena. Čo sa týka šľachtických mien, kancelária v roku 1814 hlásila Františkovi I., že nie sú potrebné zvláštne predpisy, lebo ich nositelia sú zo zákona povinní žiadať zmenu na najvyššom mieste. Až po 19. storočie často aj jednotliví členovia toho istého rodu pou­žívali rôzne varianty mena, ale to väčšinou súviselo s ďalšou vetvou rodiny, prípadne s rôznym geografickým umiestnením sídiel ich príslušníkov alebo len požiadavkou, aby sa odlišo­vali. Je samozrejmé, že treba akceptovať autografnú formu mena, ak sa meno zachovalo v takej podobe, veď meno je osobným vlastníctvom, jeho použitie je osobným právom a rozhodovanie o akejkoľvek zmene je výhradným privilégiom nositeľa mena. Treba dodať, že podobu rodových mien mali ich nositelia niekoľkokrát možnosť potvrdiť, napríklad pri úrad­ných súpisoch v 18. a 19. storočí a ich zmenu by museli žia­dať zo zákona. Podľa Evy Kowalskej ....argument, že mená konkrétnych osobností sa vyskytujú v dokumentoch rôznej proveniencie či rôzneho obdobia v rôznej podobe, nie je... relevantný. Historik má vždy možnosť uviesť, v akom variante a prečo danú podobu mena uvádza.“6 V súčasnosti sa celo­plošná zmena „uhorských“ mien či už formou zmien orto­grafie alebo prekladov mena sa zdá byť akýmsi spätným kád­rovaním ich nositeľov a potieraním práva voľby mena, ktoré z akýchkoľvek dôvodov používali. Pokiaľ ide o zmeny priezvisk z gramatického hľadiska, sú tu veiké nedôslednosti, predovšetkým v tom, že to isté meno, ak je jeho nositeľom Slovák, obstojí zrejme aj gramaticky a môže mať výnimku, ak bol jeho nositeľom Maďar už výnim­ka neexistuje. Napríklad meno Pálffy, ak ide o šľachtický rod, podľa pravidiel prepisu sa má používať po redukcii zdvojené­ho f a miesto ypsilonu mäkké i. Tým sa vlastne toto meno unifikuje, stráca pôvodnú rozlišovaciu funkciu, pričom podob­nú trunkáciu - zjednodušovanie spoluhláskových skupín netreba aplikovať v mene slovenského Pálffyho, ktorý môže svoje meno používať v pôvodnej podobe, bez obmedzenia. Podobný je prípad mena Czobor, ktoré sa má používať po vypustení vraj nefunkčného písmena z, ale súčasní slovenskí

Next

/
Oldalképek
Tartalom