Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Klára Mészárosová: Nomen est omen?
Nomen est omen?91 nositelia mena môžu rovnaké meno používať aj s Cz. Gemináty sa nemuseli odstrániť ani z mien klasikov slovenskej literatúry Hollého alebo Kollára. Dokonca nefunkčné písmeno „h“, ktoré je zásadne odstraňované zo všetkých starých maďarských mien, ostáva bezo zmeny v mene slovenského básnika Pavla Országha Hviezdoslava, aj s maďarským „sz“. Odvolávanie sa na rytmický zákon taktiež neobstojí, lebo slovenský spisovateľ Jégé môže mať výnimku ale cudzie, maďarské mená nie (napr. Ilesházi - správne lllésházy, Mariáši - správne Máriássy). Príklady by sme mohli uvádzať donekonečna, tak ako to urobili už mnohí odborníci, jazykovedci, ktorí poukázali na protirečenia zmeny mien aj z gramatického hľadiska, nateraz sa však ich argumenty neakceptovali.7 Okrem historického a gramatického aspektu má tento okruh problémov aj etický rozmer. Ľuďom sa upiera právo na ich existenciu v jedinej podobe, v akej boli často po celé stáročia, známi a všeobecne identifikovateľní, v podobe mena. Je evidentné, že títo, dávno mŕtvi ľudia, sa nemôžu brániť, preto sú vlastne bezbranným objektom takéhoto zaobchádzania. Navyše je zaujímavá akási kategorizácia osobností: kto má prísť celkom o svoje meno, kto čiastočne a kto dostane milosť (napr. Mikszáth). Neakceptuje sa ani to, ak sa niekto písomne vyjadril o spôsobe použitia svojho mena, dokonca svoj názor aj uverejnil tlačou. Nielenže sa to neakceptuje, naopak, práve toto je uvedené ako príklad v pravidlách pravopisu ako treba pristupovať k prepisovaniu starých maďarských priezvisk. Ide o významnú osobnosť, podľa mnohých historikov najväčšiu osobnosť 17. storočia u nás, Petra Pázmánya, meno ktorého je veľmi frekventované v odbornej spisbe. Jeho súčasník urobil posmech z jeho mena a Pázmány na tento prejav neúcty odpovedal nasledovne:....píšeš, že moje meno po nemecky znamená tučnú sviňu a takouto nadávkou zasahuješ do môjho mena. Aj na tvoje meno by sme mohli podobné verše písať, keby sme chceli, nie preto, aby sme ti vrátili rovnako to, čo sme od teba dostali, ale len preto, aby sme ukázali, že nadávať na druhého je ľahké. Ale moje meno
