Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2015 - Acta Ethnologica Danubiana 17. (Dunaszerdahely-Komárno, 2015)

Tanulmányok - Bárth János: A lengyelfalvi eset. Néprajzi szemléletű történeti életkép egy 18. századi székely faluról

hralo nahnanie Židov do get, ich totálne vyrabovanie a deportácia za asistencie štátnych orgánov, úradov a domácich poriadkových síl. Podľa údajov sčítania ľudu z r. 2011 na Slovensku v súčasnosti žije 631 Židov1 a funguje 15 židovských náboženských obcí.2 V Maďarsku pri sčítaní v rovnakom roku 10 9653 osôb uviedlo, že je židovského vyznania. Počet obetí holokaustu sa na území Slovenska odhaduje na takmer 100 000 (Büchler 2009, 10), na území Maďarska (spolu s pričlenenými územiami) na 564 507 (Braham 2007,1: 92).4

Slovenský parlament v r. 2000 vyhlásil za pamätný deň holokaustu 9. september, Národné zhromaždenie Maďarska v r. 2001 za pamätný deň určil 16. apríl. V zmysle uznesenie OSN medzinárodným pamätným dňom holokaustu je 27. január, vtedy sa odohralo oslobodenie vyhladzovacieho tábora ďí«r//vwfe-Birkenau. V tých niekoľkých náboženských obciach, ktoré v regiónoch južného Slovenska s maďarským obyvateľstvom ešte fungujú, si každoročne uctia pamiatku obetí holokaustu. Na tomto území, na ktoré sa sústreďuje môj bádateľský záujem, je termínom Dní martýrov [Mártírnapok] máj a jún, pretože v týchto mesiacoch vypravili prvé transporty z vidieckych miest Maďarska, teda aj z miest, ktoré boli pričlenené k Maďarsku v r. 1938.

Akt spomínania sa v súčasnosti odohráva zväčša na cintorínoch alebo pri pamätníkoch holokaustu, resp. na oboch miestach. Pri tejto príležitosti sa vracajú preživší holokaustu, ich rodinní príslušníci, resp. potomkovia obetí aj zo zahraničia, aby spoločne spomínali. Spomienka na holokaust na južnom Slovensku býva zväčša dvojjazyčná (slovensko-maďarská) s tým, že modlitby a spevy znejú v hebrejčine. Existencia či absencia pamätníkov na verejných priestranstvách, miesto, čas a okolnosti ich umiestnenia veľa prezrádzajú o vzťahu samospráv a obyvateľov obcí k holokaustu, o tom, či sa postavili zoči-voči krivdám spáchaným na Židoch, či naopak, vyhýbajú sa tejto konfrontácii.

Pamätníky holokaustu od r. 1945

V krajinách bývalého socialistického bloku sa nestavali pomníky obetiam holokaustu. Cieľom bolo najmä zdôrazňovanie antifašizmu, ideologického boja proti fašizmu, preto sa rasová ideológia nacizmu, a tým aj holokaust, obchádzala. V Nemeckej demokratickej republike sa moc snažila všetku zodpovednosť zvaliť na imperializmus, vykresľovať kapitalistickú NSR ako jediného vinníka. Pomníky na pamiatku obetí holokaustu na území bývalej NDR sa objavili až v rokoch po zjednotení (Fulbrook 2001, 118-119). Výnimku tvorí pamätná tabuľa venovaná miestnym obetiam, ktorú ešte pred zjednotením Nemecka, v r. 1988 umiestnili kresťania v Drážďanoch na vonkajšom múre Kreuzkirche s nasledovným textom:

In Scham und Trauer gedenken Christen der jüdischen Burger dieses Stadt. 1933 lebten in Dresden 4675 Juden. - 1945 waren es 70. Wir schwiegen, als ihre Gotteshäuser webannt, als Juden entrechtete, vetrieben und emordert wurden. Wir erkannten in ihnen unsere Bruder und Schwester nicht. Wir bitten um Verbegung und Schalom. November 1988.5

1 http://slovak.statistics.sk

2 http://www.uzzno.sk/obce-sr

3 http://www.ksh.hu/docs/hun/xftp/idoszaki/nepsz2011 /nepsz_ 10 2011 .pdf

4 Je treba poznamenať, že údaje z týchto dvoch prameňov nie sú jednoznačné. V tejto chvíli neviem zaujať stanovisko k otázke, či údaje, vzťahujúce sa na Slovensko platia pre súčasné jeho územie, alebo pre menšie územie z r. 1939-1945.

5 V slovenčine: S hanbou a so smútkom spomínajú kresťania na židovských občanov tohto mesta. V r. 1933 žilo v Drážďanoch 4675 Židov, v r. 1945 ich bolo 70. Mlčali sme, keď podpálili ich kostoly, keď Židov zbavili práv, keď ich deportovali a zavraždili. Nespoznali sme v nich našich bratov a sestry. Prosíme ich o odpustenie, šálom. November 1988.

34