Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2014 - Acta Ethnologica Danubiana 16. (Dunaszerdahely-Komárno, 2014)

Tanulmányok, közlemények - Novák László Ferenc: Alsó-Ipoly népe a 18. században

ktorých dôsledky ovplyvnili stav spoločnosti i kultúry počnúc polovicou 19. storočia.2 Etniká, formy hospodárenia, životný štýl i náboženstvá sa v Zemplínskej župe navzájom miešali a vzájomne na seba vplývali. Hospodárske ťažisko tejto oblasti predstavovalo Tokajské podhorie: v 17.-18. stor. to bol jeden z najbohatších a najhustejšie osídlených krajov v Uhorsku: na rozlohe 887 km2 sa nachádzalo 28 osídlení, z toho 12 mestečiek. V opidách na Podhorí sa konali v 18.-19. stor. ročne štyri, v Tokaji a Sátoraljaújhely ročne po šesť celokrajinných jarmokov. Časové i priestorové rozloženie týchto príležitostí (ročne 52 jarmokov) zabezpečovalo plynulé zásobovanie tejto oblasti a poskytovalo permanentnú možnosť k výmene tovaru medzi nížinnými a hornatými krajmi. Podhorská malomestská aglomerácia fungovala v podstate ako jedno veľké jarmočné priestranstvo, resp. trhové centrum.3 Ľud z produktívnych oblasti rôznych daností žil vo vzájomnej symbióze a nielen svojimi produktami a výrobkami slúžili ľudu regiónov s iným charakterom, ale významné bolo aj dočasné vandrovanie pracovných síl. Zvlášť vinice na Tokajskom podhorí, náročné na prácu, akumulovali množstvo pracovných síl, vytvoriac tak aj príležitosť k hospodárskym a kultúrnym stykom rôznych maďarských, slovenských, rusínskych a poľských skupín. Toto všetko po stáročia formovalo interkulturálne vzťahy severovýchodného Uhorska (Udvari 1988, 48-62; Takács-Udvari 1989, 360-361). Tak z hľadiska tradícií hospodárenia, ako aj histórie vinohradnickej kultúry Zemplínskej župy si zaslúži pozornosť, že pred trianonskými hranicami bolo na pravom brehu Bodrogu významné vinárstvo a dve - dnes k Slovensku patriace usadlosti - Viničky a Veľká Tŕňa boli súčasťou vinohradníckej oblasti Tokajské podhorie (Bodó 1979, 480^191). Okrem nich aj Veľká Bara, Malá Bara, Černochov a ich okolie boli známe v kraji svojím hroznom i ovocím, ale aj protiľahlá strana Bodrogu, Horné Medzibodrožie malo uznávané vinohradníctvo, o ktorom sa pravidelne zmieňujú opisy z 18.-19. storočia. Vinohrady Kráľovského Chlmca v 18.-19. stor. prilákali robotníkov z blízkeho regiónu a aj víno s ním susediacich obcí Malý Horeš a Svätuše, považované za treťotriedne, bolo obľúbené v severnej časti územia medzi dvomi riekami (Boros 1994, 205-218; Viga 2007, 261-272).

Popri dominantnej, ale premenlivej hospodárskej úlohe Tokajského podhoria sa v skúmanom období formoval aj význam ostatných oblastí Zemplína, čo ovplyvňovalo výrobnú činnosť a možnosti predaja produktov zemplínskych roľníkov. V premene štruktúry poľnohospodárstva v 19. storočí napomáhal predaju rôznych druhov okopanín ich výkup a práve sa formujúci spracovateľský priemysel, je však samozrejmé, že podmienky k ich vytváraniu zabezpečila výrobná štruktúra poľnohospodárstva daného regiónu. Takým bol v Zemplíne výkup tabaku, vybudovanie výmennej siete po zavedení tabakového monopolu (1851). Pestovanie tabaku na pieskových kopcoch horného Medzibodrožia - najmä po meliorácii pôdy - bolo v mnohých rodinách dôležitou súčasťou príjmov (Veľké Trakany a okolie). Od poslednej tretiny 19. stor. poskytlo spracovanie tabaku prácu pre skupiny, vytrhnuté z poľnohospodárskej výroby (napr. Sátoraljaújhely). K rozšíreniu pestovania cukrovej repy prispeli spracovateľské závody v Trebišove a v Szerencsi. Prvý z nich ovplyvnil systém poľného hospodárenia obyvateľov oblasti pri rieke Ondave - a v nej malého maďarského jazykového ostrova, pozostávajúceho zo štyroch dedín - ako i pomer pestovaných rastlín, ale mal vplyv aj využívanie a zmenu plemena hospodársky dôležitého chovu volov. Ešte nápadnejšie je to v prípade Szerencsu: budovanie železnice a neskôr uvedenie do prevádzky továrne Maďarskej cukro-2 Frisnyák 2005, 235-247; Viga 2008. K využívaniu pôdy v župe na konci 19. stor.: Boros 2009, 41., tab.l.

3 Frisnyák 2009, 185-186. Údaje Jánosa Bencsika poukazujú na to, že deň konania týždenných trhov v Tokaji sa viackrát menil, zrejme v záujme zosúladenia obchodu danej doby v regióne. Viď: Bencsik 1989, 185, viď ďalej: Bencsik 1993.

96