Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2014 - Acta Ethnologica Danubiana 16. (Dunaszerdahely-Komárno, 2014)
Tanulmányok, közlemények - Vataščin Péter: Egy ormánsági törpefalu. Kemse település- és közösségvizsgálata
ru ústnej sliznice, čerstvo odobraných krvných vzoriek, a krvných škvrnách na FTA papieri. V praxi sa potvrdilo, že asi 95% úspešnosť môžeme očakávať pri izolácii zo spermií - napr. z použitého kondómu, vytrhnutého vlasu, z krvnej škvrny na odeve, žuvačky alebo zubnej kefky. Asi 60% úspešnosť potvrdzuje vzorky pochádzajúce z kovovej plechovky po limonáde, z elektrického holiaceho strojčeka, z ohorku z cigarety, z obálky či známky prilepenej slinami alebo z čerstvého moču. Ešte s menšou, približne 15% pravdepodobnosťou sa získava DNA z použitej papierovej vreckovky, z vypadnutého vlasu, z krvi v rozklade a zo stolice. DNA nie je možné získať z popola po kremácii (Poráčová et al. 2011). Zdroje pre izoláciu historickej DNA Historická DNA podlieha dlhodobo rôznym negatívnym vplyvom prostredia, ktoré spôsobujú jej degradáciu a tiež kontamináciu. Preto sa ako zdroj aDNA môžu použiť iba tkanivá, v ktorých je DNA chránená voči uvedeným faktorom. Keratínový a chitínový materiál DNA je spravidla možné úspešne izolovať z keratínových a chitínových materiálov. DNA obsiahnutá v nich je však nižšej kvality, pretože tieto tkanivá podliehajú degradácii v oveľa väčšej miere ako tkanivá s vyšším obsahom anorganických látok. Medzi keratínové tkanivá patria vlasy, nechty, perie, kopyto či roh, chitínové tkanivá predstavujú väčšinou panciere hmyzu. Vlas pozostáva z troch vrstiev: cortex a medula (obsahujúce keratin) a vonkajšia kutikula. Pri vlasových korienkoch sa nachádzajú tzv. malé živé bunky, ktoré delením a rastom predlžujú vlasové vlákno, pričom sa postupne napĺňajú keratinom. Najväčšie množstvo DNA je práve pri korienkoch, v mieste deliacich sa buniek (Brown-Brown 2011; Campos-Gilbert 2012). Napriek tomu, že tieto tkanivá obsahujú vo väčšej miere degradovanú DNA (v porovnaní napríklad s kosťami), pri mnohých analýzach sa využívajú ako zdroj DNA, pretože ich odber nie je obtiažny (Campos-Gilbert 2012) a nespôsobuje trvalo viditeľnú deštrukciu poväčšine vzácneho archeologického materiálu. Koprolity Zdrojom DNA môžu byť tiež koprolity - skamenelé pozostatky výkalov, ktoré môžeme nájsť väčšinou v jaskyniach alebo v skalných štrbinách. V koprolitoch sa však nezachováva DNA jedinca, od ktorého koprolit pochádza. Analýza DNA obsiahnutej v tomto type historického materiálu sa môže využiť len na výskum zloženia potravy našich predkov alebo zvierat, ak sa v ňom zachovali nestrávené zvyšky potravy - napr. semená v kôstkovici alebo kosti z konzumovaných zvierat atď. (Brown-Brown 2011; Kuch-Poinar 2012). Vaječné škrupiny DNA vo vaječných škrupinách sa zachováva v pomerne dobrom stave, pretože je chránená kryštálmi uhličitanu vápenatého obsiahnutými v mátrixé škrupiny. Táto ochrana poskytuje tiež bariéru pre exogénnu kontamináciu - výsledky kvantitatívnej PCR dokázali, že vaječná škrupina vtáka moa obsahovala 125 krát menšie množstvo mikrobiálnej DNA (t. j. bola omnoho čistejšia) než kostná vzorka (Oskám et al. 2010). DNA vo vaječnej škrupine sa zachováva niekoľko tisic rokov a odoláva rôznym klimatickým podmienkam (Oskam-Bunce 2012). Mäkké tkanivá Po smrti je organizmus vystavený procesu, pri ktorom nastane degradácia najprv mäkkých tkanív a postupne celého tela (okrem kostí a zubov). Tento proces je zapríčinený chemický-160
