Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2013 - Acta Ethnologica Danubiana 15. (Dunaszerdahely-Komárno, 2013)

A közép-európai folklorisztika időszerű kérdései c. nemzetközi konferencia előadásaiból - Voigt Vilmos: Az aktuális közép-európai terminátor a folklorisztikában

Z hľadiska terminologie treba poznamenať, že hoci si redaktori dali cieľ vytvoriť jednotné a vyvážené používanie pojmov, nakoniec sa tak nestalo. Napríklad heslá „folklór”, „folkloristika” a „národopis” použivajú úplne iné pojmy a pomery ich rozsahu sú nečakané. Heslo „robotnícky folklór” zas odzrkadľuje iné poňatie. Heslo „ľud” uvádza štyri významy slova a dokopy pozostáva z 5-6 viet. Omnoho rozsiahlejšie sú v lexikóne heslá ako „posmech rodu” a „zasadací poriadok v kostole”.

Magyar Néprajzi Lexikon (Maďarský národopisný lexikón) poskytuje presné opisy, pozitívne možno hodnotiť aj jeho redakčné spracovanie. Avšak neodzrkadľuje konkrétnu myšlienkovo-pojmovú sústavu, a keď sa čitateľ rozhodne presne sledovať všetky odkazy v rámci hesiel, nezíska jasný obraz, prečo je práve ten-ktorýjav tak, a nie inak pomenovaný.

To všetko nie je vina, ale sprievodný znak podobných viaczväzkových slovníkov. Keďže som roky pracoval pre maďarský Világirodalmi Lexikon (Lexikon svetovej literatúry), mám skúsenosť a poznatky na porovnanie. V skutočnosti tento stále viac predimenzovaný lexikón vyšiel medzi 1970 a 1995, v 18+1 zväzkoch. (Posledný je dodatkový zväzok s údajmi zosnulých alebo novoobjavených autorov.) Rozsahom je štyrikrát väčší než Magyar Néprajzi Lexikon (Maďarský národopisný lexikon). Jeho hlavný redaktor, István Szerdahelyi, sústredil od začiatku veľkú pozornosť na teoretické heslá a na zapojenie „príbuzných vied”. Aj napriek tomu, že som nenapísal všetky navrhované heslá, v konečnom súčte ma počet prekvapil - napísal som ich temer 690. Väčšina z nich má folkloristický, alebo žánrovo-teoretický charakter. O „literatúre bláznivej”, „literatúre čarodejníckej”, „literatúre čertovskej”, dokonca aj o „literatúre erotickej” som písal z hľadiska komparatívnej literárnej histórie. Mohol som vymenovať významnejšie katalógy rozprávok, katalógy povestí. Vskutku som mal voľnú ruku, čo sa týka terminológie, ale vychádzal som zo všeobecne známych pojmov. „Veľké” heslá lexikónov boli zostavené z čiastkových hesiel. Prirodzene, čitateľ vidí heslá koncipované viacerými autormi a nakoniec nadobúda dojem „mnohorakosti”. I keď tento lexikón svetovej literatúry vznikal asi tridsať rokov a časom sa zmenilo mnoho veci (dodatkový zväzok je skutočnou prehliadkou nemarxistických estétov, literátov a vonkoncom nie spoločenskovedných bádateľov) - v skutočnosti v jednotnom spoločensko-historickom rámci predstavuje tak autorov, ako aj pojmy.

Niekedy sa nazdávame, že z národopisného hľadiska by stačil aj vlastný odborný lexikón, hoci aj v menšom rozsahu. Z tohto hľadiska je zaujímavé porovnať všetky tri „národné” národopisné lexikóny z nedávnej minulosti. Etnografija Belarusi - Encüklapedüja (Minsk 1989, 575 strán veľkého formátu, hlavný redaktor I. P. Samjakin) je vskutku zbierkou národopisných deskriptívnych hesiel, ilustrácií, bez zvláštneho teoretického záujmu a s odbornou literatúrou na konci zväzku. Slovenská dvojzväzková Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska (Bratislava 1995, v redakcii Jána Botíka a Petra Slavkovského, takmer 900 strán s trojstípcovou sadzbou) je takisto dôkladne graficky spracovaným slovníkom s peknými ilustráciami, ale so stovkami zovšeobecňujúcich, terminologických hesiel. Nielen heslá, ktoré sa začínajú „ľudová/ý ...” sú také, ale aj ďalšie, ako „literárnosť”, „literárny folklorizmus”, „lokálne spoločenstvo” atď. Možno ho vlastne použiť ako terminologickú príručku. V encyklopédii nie je uvedená odborná literatúra, i keď v rámci jedného-dvoch hlavných hesiel nájdeme odkazy na autorov a z ich personálnych hesiel sa môžeme dozvedieť, čo publikovali. Toto je aj v súčasnosti, v období internetu, keď je možno všetko tematicky overiť, zlé riešenie. Odkiaľ by som sa mal dozvedieť o tom, či jestvuje prehľad o zvonoch, zvonení, keď pod heslom zvon sa to čitateľ nedozvie. Výborne vybavený slovinský zväzok, ktorý redigoval Angelos Baš (Slovenskí etnološki leksikon, Ljubljana 2004, 730 strán veľkého formátu s dvojstlpcovou sadzbou), je deskriptívnou prácou a hoci má teoretické a folkloristické heslá, ale aj tie sú iba krátke. Rovnako 8-8 polstlpcový priestor dostala balada, a heslo Lucija a primitívna umet-48