Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2013 - Acta Ethnologica Danubiana 15. (Dunaszerdahely-Komárno, 2013)

A közép-európai folklorisztika időszerű kérdései c. nemzetközi konferencia előadásaiból - Voigt Vilmos: Az aktuális közép-európai terminátor a folklorisztikában

nőst. I keď publikácia obsahuje celkovo temer 5000 hesiel alebo odkazov, dostane čitateľ len prvú, konkrétnu informáciu.

Očividne tu predstavené prehľady by bolo možné vytvoriť v relatívne kratšom čase a formálne jednotnejšie. Užitočné, však - z hľadiska rozsahu - neposkytnú skutočne teoretické, hlboko prepracované pohľady. O predošlých ideológiách mlčia, dokonca nepoužívajú nové módne pojmy. Je zaujímavé, že v spominaných lexikónoch sú heslá napr. „fetišizmus” alebo „funkcionalizmus”, ale ani v jednom, nielen v Minsku, ale ani v Bratislave a v Ljubljane a vo vedeckých inštitúciách podobne, „marxizmus...” ako keby nikdy neexistoval. Existuje heslo parareligija, „partizán” však už nie. Presnejšie: s potešením nájdeme v slovenskej encyklopédii heslo partizánske piesne. „Du passé faisons table rase” sa doteraz nepodarilo žiadnemu politickému smeru. To je faktický stav a „teoretický” strach je takisto riešením, čo však z pohľadu ostatných spoločenských vied degraduje výsledky etnologicko-folkloristických výskumov a kvalifikuje ich len na úroveň dokumentačného archívu.

Domnievam sa, že som spomenul dostatočne konkrétne príklady na to, aby som mohol skoncipovať pár zovšeobecnení:

Pojmy a termíny sú úžitkovými prostriedkami. Potrebné je ich formulovať a charakterizovať vždy v záujme stanoveného cieľa. Najdôležitejšia požiadavka je, aby boli dôsledné a tvorili jednotný systém. Folkloristická terminológia by mala dostať miesto v rámci etnologickej terminológie, a tá zas v rámci terminológie spoločenských vied. Kontext sa mení podľa historických období, následne aj terminológia. V súčasnosti je všetko také „príliš nové” alebo „zbytočne nové”. Myslím si, že predbežne vieme lepšie priblížiť javy „dnešnej ľudovej kultúry” spôsobom rozšírenia starých pojmov - než aby sme prevzali dobové a možno aj módne pojmy niektorej z osobností. K spoznávaniu súčasnej spoločnosti však môže prispieť aj folkloristika (a etnológia).

Veľakrát som už zdôraznil, že javy ľudovej kultúry vieme najlepšie charakterizovať predovšetkým „blízkymi” - pri zemi sa držiacimi pojmami. Maďarská maďarskej, slovenská primerane slovenskej terénnej praxi. Až natoľko je však komparatívne nazeranie závažné, aby sme pochopili, čo kvôli čomu a pod akým termínom pomenúvajú a skúmajú inde. Aby som spomenul iba tých bližších, pojednávajú napr. o fenoméne „plachty” poľskí, českí, slovenskí, maďarskí, slovinskí, chorvátski, srbskí, rumunskí, bulharskí, novogrécki, albánski atď. folkloristi.

Objasňovanie pojmov ešte nie je pravou terminológiou, tak ako akokoľvek presná terminológia sama o sebe ešte nie je teóriou. Bez nich však neexistuje ani teória. Môj prehľad sa prirodzene obmedzil na súčasnosť, avšak pokúsil som sa zaujať stanovisko aj voči stále novším myšlienkam, resp. čo sa týka zachovania či zapretia minulosti. A k tomu som bral do úvahy len niekoľko prehľadov alebo charakteristických faktov. Pravda, bol by potrebnejší omnoho detailnejší prehľad, veď v jednotlivých krajinách v rámci spoločenských vied a etnologických výskumov sa uplatňujú rozličné smery. Ak by som sa obšírnejšie zaoberal prístupmi poľských, ukrajinských, rumunských, albánskych atď. kolegov, aj tie by boli poučné. Očividné je, že používanie pojmov sa meni vtedy, keď určitá príručka vyjde nie v domácom, ale v cudzom jazyku. A tu sa navzájom budú odlišovať nemecká, anglosaská a francúzska „verzia”.4 Je všeobecne

4 Viditeľné je to napr. v slovenskom prehľade, ktorý bol vydaný v nemeckom jazyku: Emília Horváthová-Viera Urbancová (hrsg.): Die slowakische Volkskultur. Die materielle und geistige Kultur. Bratislava, 1972. V jednotlivých kapitolách je prítomné pomenovanie „volkstümlich“ a nie „Volks-,,. Napr. „die volkstümliche Produktion“ alebo „die volkstümliche Kleidung“ - a nie napr. „Volkstracht“. Bulharská príručka Hriszto Vakarelszki-ho predtým vyšla v nemeckom a poľskom jazyku, a až neskôr nasledovala bulharská „pôvodná“ verzia: Etnografija na B 'lgarija. Sofija, 1974. V tejto príručke „materiálna - duchovná - sociálna kultúra“ a „ľudové umenie“ sú štyrmi hlavnými časťami - a tak javy zahrnuté pod pomenovanie ľudové umenie nenachádzame v kapitole o „duchovnej kultúre“.

49