Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2013 - Acta Ethnologica Danubiana 15. (Dunaszerdahely-Komárno, 2013)

A közép-európai folklorisztika időszerű kérdései c. nemzetközi konferencia előadásaiból - Voigt Vilmos: Az aktuális közép-európai terminátor a folklorisztikában

mať aj folklorista, ale tematika je použiteľná v rámci „miest pamäti”, ktoré popularizoval Pierre Nora. Mimochodom, to je v súčasnosti jedna z najobľúbenejších tém v kruhu súdobých autorov, ktorí sa venujú opisu spoločnosti.

Častejšie sú výskumy „identity”. Rozvinuli sa do samostatného výskumného odvetvia, ktorého účastníci často navzájom nepoznajú práce a pojmy. Týmto sa však teraz nebudem zaoberať.

Človek má mnohokrát dojem, že budúcnosť už raz „dobre vymyslené” pojmy nepoužíva vôbec alebo len sploštené. České a slovenské spoločenské vedy už medzi dvoma svetovými vojnami používali pomenovanie vlastiveda ako významný a súhrnný pojem. (Dokonca neskôr aj jej „novú” socialistickú verziu.) Pod takýmto názvom vznikli príručky, v ktorých sa opis ľudovej kultúry objavoval v rámci väčšej jednotky - v rámci prírodnej a spoločenskej. Znamenitým československým nápadom a trefným termínom je tá „vlastiveda”! Škoda, že (aspoň podľa mojich vedomostí) sa neudialo teoretické zhodnotenie jej starších a novších verzií. Bolo by to poučné preto, lebo napr. medzi demografickými, štatistickými, sociografickými, geomorfologickými a ekologickými rámcami by sa javy „ľudovej kultúry” dostali do odlišnej dimenzie - a celý rad pojmov by nebolo potrebné znovu vymýšľať, keďže tie už v „rámcoch” existujú. (V zátvorke k tomu dodávam, že aj podobné maďarské pomenovanie - honismeret - má len zdanlivo totožný obsah. Pomenovanie u nás nemá teóriu a synonymum „miestnych dejín”, aj keď sa na práci zúčastňujú etnológovia, predsa však dominujú nadšení miestni amatéri.)

Nakoniec za zmienim o tom, kde všade sú pojmy a termíny nenahraditeľné. Prirodzene, v slovníkoch a lexikónoch. Obrovské zväzky Jacoba a Wilhelma Grimmovcov Deutsches Wörterbuch (vychádzali od roku 1854, celkové vydanie zhromaždeného materiálu sa ukončilo až v roku 1971) a takisto nemecká lexikografia už v polovici 19. storočia slúžili aj ako vzory pre iné krajiny. Po predchádzajúcich udalostiach v roku 1808 vydaný Conversations- Lexikon (neskôr Brockhuas-Lexikon 1812-1820) bol pre generácie vzdelancov zásobárňou pojmov. Spomedzi nich vynikajú všeobecné, viaczväzkové lexikóny vytvorené na konci 19. storočia ako ruský Enciklopedičeskij slovar Brokgauza i Efrona (1890-1906, 86 zošitov/zväzkov) a český Ottův slovník naučný (1888-1909, 27+1 zväzkov). Je dôležité podotknúť, že hlavným redaktorom českej encyklopédie bol T. G. Masaryk. Pokračovanie týchto klasických systematizácií, nové vydávanie a najnovšie digitalizácia boli už viackrát spomenuté a takisto poskytli generáciám informácie, ako napr. maďarský Pallas Nagylexikon (1893-1897, 16+2 zväzkov), do ktorého profesor Lajos Katona napísal stovky folkloristických príspevkov. Po stopách tohto lexikónu pokračoval Révai Nagy Lexikon, kedysi minimálne doplnený profesorom Sándorom Solymossom. Zaujímavá okolnosť vznikla pri prípravných prácach viaczväzkovej novej národopisnej príručky a heslách deskriptívneho charakteru (napr. náradie, odevné súčiastky a pod.), v začiatkoch utvárania budapeštianskej akademickej Néprajzi Kutatócsoport (Národopisná výskumná skupina, neskôr Ústav). Už vtedy 70-ročný Pallas Nagylexikon slúžil ako „pramenné dielo”, keďže do toho času kedysi deskriptívno-informatívne heslá reprezentovali už zmenenú „tradíciu”.

Päť zväzkový Magyar Néprajzi Lexikon (Maďarský národopisný lexikón) je nakoniec svojráznym „svetovým rekordom”. Vyšiel s 10 000 kratšími či dlhšími heslami, približne na 3500 tlačených stranách medzi rokmi 1977 a 1982. V úvode prvého zväzku je vymenovaných zhruba sto autorov hesiel, avšak ich počet neskôr značne narástol. Tento lexikón bohužiaľ nezískal dôkladné odborné uznanie a kritiku. Dodatok sa k nemu odvtedy nevznikol. Šťastnou okolnosťou bolo, že vznikol počas života akademika Gyulu Ortutaya, v ideologicky celkom slobodnom duchu, v sídle vedúcej inštitúcie maďarskej národopisnej vedy. Nájdeme v ňom „marxistické” heslá, ale aj napr. heslo „etnografia náboženstva”.

47