Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2012 - Acta Ethnologica Danubiana 14. (Dunaszerdahely-Komárno, 2012)

Tanulmányok - Balogh-Major Csilla: Adalékok a szlovák és magyara népmesék összehasonlító vizsgálatához (Összefoglalás)

zobrazovaná ako negatívny ženský princíp, je pažravá a zakaždým chce niečo väčšie. Tieto príbehy sa sústreďujú len na manželku, teda na ženskú postavu, ale mužská postava je takisto vinná. Vykresľuje sa tu stratenie rovnováhy, kde chudobný rybár nemá nijaké priania a ctižiadostivá žena je nadmerne ambiciózna. Tento motív vedie nakoniec k morálnemu prepadu. Tabuľka z aspektu maďarských ľudových rozprávok:

Tabuľka č. 7.

Bezdetní manželia:

Jeden syn:

Tri dcéry:

Otec a matka:

Együgyű Misó, Fábólfaragott Péter, A repülő kastély, Fanyűvő, Vasgyúró, Hegyhengergető, Három kívánság, Az öreg halász és nagyravágyó felesége, A buták versenye, Bendebukk

A kígyókirály gyűrűje

A kisgömböc,

A libapásztorból lett királyné

V maďarskej zbierke sa začína jedenásť rozprávok s motívom otec a matka. Vo východiskovej situácii sú rodičia najčastejšie bezdetní. Len v rozprávke A kígyókirály gyűrűje majú jedného syna a v A kisgömböc, A libapásztorból lett királyné majú tri dcéry, v ostatných prípadoch je rodina narušená chýbajúcimi deťmi. Zápletka rozprávky sa vyvíja z toho nedostatku. Člen existujúcej rodiny sa ho pokúsi vyriešiť.

V tejto časti venujeme pozornosť rozprávkovým osobám podľa zamestnania, a prirodzene ich vzťahov k ostatným postavám. Zásadný rozdiel v slovenskej a maďarskej prozaickej tradícii spočíva v tom, že v maďarských rozprávkach nie je venovaná veľká pozornosť zamestnaniam postáv, kým v slovenských je často zdôrazňovaná. Nenachádzame ženskú postavu, ktorá by mala zamestnanie. V zápise Tri zlaté hrušky je zastúpený ženský princíp v podobe ježibaby, avšak tento prejav - bosorovanie nepovažujeme za zamestnanie.

Tabuľka z aspektu maďarských ľudových rozprávok:

Tabuľka č. 8.

Žena podľa zamestnania:Tri zlaté hrušky (pekná a bohatá čarodejnica)

Muž podľa zamestnania:Trojruža (bohatý kupec),

Zakliaty zámok (oráč),

Čert slúži (chudobný rubač),

Zlatovláska (chudobný kováč), Divotvorný lovec (starý lovec), Najmladší z dvanástich (chudobný rybár) Čarodejná lampa (mních),

Piatko a Pustaj (vozári),

Peráčina (jeden valach),

Nebojsa (bohatý kupec a syn),

Jelenček (horár a dve deti)

Ako z tabuľky vyplýva, v rozprávke sa vyskytujú najrôznejšie zamestnania. Okrem bohatého kupca ide prevažne o „málo zarábajúce“ zamestnania.

V maďarskej zbierke sú to zamestnania ako bača v Az állatok nyelvén tudó juhász, študent v A diákot erővel királlyá teszik, čižmár v Az együgyű csizmadia mint csodadoktor a husár v A huszár és a szolgáló.

Slovenská rozprávka s názvom Jelenček patrí do viacerých skupín. Vystupuje v nej horár, ktorý má dve deti a zároveň je vdovcom. Takže v nasledujúcej skupine analyzujeme rozprávky z hľadiska neúplnej rodiny, kde v úvodnej formule vystupuje vdova alebo vdovec. V

48