Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2012 - Acta Ethnologica Danubiana 14. (Dunaszerdahely-Komárno, 2012)
Tanulmányok - Balogh-Major Csilla: Adalékok a szlovák és magyara népmesék összehasonlító vizsgálatához (Összefoglalás)
V maďarskej zbierke sa nachádza rozprávka s názvom Az állatok nyelvén tudó juhász, ktorá je významná tým, že má viac spojených úvodných formúl. Presne tri samostatne stojace úvodné formuly nasledujú za sebou. Prvou formulou je: „Ako som išiel, kráčal som, došiel som na Peleg, tak som videl veľa rozprávok, priviazané k jasliam a z tých som vybral najkrajšiu.“7 Potom hneď nasleduje druhá formula: „Kde bolo, tam bolo, až za morom Operencia, až za Skleneným vrchom...“.8 A nasleduje tretia formula: „Kde bolo, kde nebolo, bol raz jeden bača.“9 Podobné nahromadenie v slovenskej zbierka nie je. Ani takýto záznam sa nenachádza medzi slovenskými rozprávkami, kde by boli aspoň dve spojené úvodné formuly. Po analyzovaní dvoch zbierok s porovnávacím aspektom som dospela k názom, že úvodné formuly slovenských rozprávok sú rozmanitejšie. Využíva sa v nich dvadsaťsedem formúl, kým v maďarskom materiáli sa vyskytuje len devätnásť úvodných stereotypov. Na to poukazuje aj fakt, že v oboch zväzkoch sa štyri rozprávky začínajú in médias res. V súvislosti s tým, že sme našli viac slovenských úvodných formúl, ktoré sú oveľa kratšie, treba konštatovať, že je to vždy len jedna, resp. maximálne dve-tri vety. Čo sa týka maďarských úvodných formúl, je ich menej, nie sú také typické a rôznorodé ako v slovenskom folklóre, avšak tu existuje mnoho dlhých stereotypov a viac z nich nosí v sebe samostatný „mini-príbeh“. Ako zhrnutie môžeme sumarizovať, že spoločná história a geografická blízkosť dvoch národov sa odzrkadľuje aj v úvodných formulách ľudových rozprávok a okrem niekoľkých uvedených stereotypov sa významná časť zhoduje u oboch národov. Tieto zhody možno doslova prekladať z jedného jazyka do druhého bez toho, aby strácali zmysel, napr. nasledujúce úvodné stereotypy: Kde bolo, tam bolo, až za sedemdesiatou siedmou krajinou..., a Hol volt hol nem volt, még a hetedhét országon is túl... alebo Volt egyszer egy... a Bol ráz jeden... Mužské a ženské postavy v úvodných formulách v slovenskej a maďarskej ľudovej prozaickej tradícii V nasledujúcej časti príspevku venujeme pozornosť rozprávkovým postavám. Naše skúmanie sa rozširuje na postavy, ktoré vystupujú v jednotlivých úvodných formulách. Pokúsime sa zoskupovať tieto postavy podľa rodu a vzťahu k ostatným rozprávkovým osobám. Nie je naším primárnym cieľom analyzovať jednotlivé funkcie postáv, ktoré vystúpia v úvode rozprávok. Napriek tomu, ak sa čitateľ s tými postavami zoznámi prvýkrát v jednotlivých príbehoch, nezamčuje, že sa tá-ktorá postava stáva hrdinom rozprávky. Keď podrobnejšie analyzujeme poradie, v akom jednotlivé osoby vystupujú, môžeme konštatovať, že väčšinou je blízka rodina hrdinovi. Spravidla je to otec, matka, bratia alebo nevlastní rodičia. Vo vybraných zväzkoch zriedkavo, ale sú aj také prípady, keď rozprávka iba jednoducho predstavuje alebo pomenuje nastávajúceho hrdinu. Príkladom je Trojruža: „Istý bohatý kupec...“. Hoci táto situácia nie je funkciou, podľa V. J. Proppa musíme aj napriek tomu s ňou zaobchádzať ako s dôležitým morfologickým prvkom (Propp 1999, 32). Po dôslednej analýze som dospela k názoru, že ľudové rozprávky - a najmä čarovné10 rozprávky — nerozoberajú podrobne rodinné vzťahy, len konštatujú, že bývajú pod jednou stre-7 V maďarskom origináli: „Ahogy mentem, mendegéltem, elmentem Pelegre, ott láttam jászolhoz kötözve a sok mesét, abból választottam ezt a legszebbiket.” 8 V maďarskom origináli: „Hol volt, hol nem volt, még az Operencián is túlnan volt, az üveghegyen innen...” 9 V maďarskom origináli: „Hát hol volt, hol nem volt, volt egyszer egy juhász.” 10 V minulosti slovenskí bádatelia používali termíny fantastická alebo čarodejná rozprávka (Melicherčík, Marčok). Neskoršie sa presadzoval, a dodnes presadzuje názov čarovná rozprávka (V. Gašparíková). 42