Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2012 - Acta Ethnologica Danubiana 14. (Dunaszerdahely-Komárno, 2012)
Tanulmányok - Balogh-Major Csilla: Adalékok a szlovák és magyara népmesék összehasonlító vizsgálatához (Összefoglalás)
chou a „len tak“ žijú spolu, vyhovujúc svojim spoločenským pozíciám: „Kráľ mal troch synov...“. Viac informácií sa nedozvieme. Formula nespomína ani chýbajúcu ženskú postavu, teda matku. Môžeme konštatovať, že úplná a šťastná rodina sa nevyskytuje ani raz v analyzovanej slovenskej, ani v maďarskej zbierke. Keď sa náhodou objaví takáto situácia, ani takýto ideálny stav netrvá dlho. Keď sa obidvaja rodičia vyskytujú na začiatku príbehov a nemajú ani „finančné“ ťažkosti, tak spravidla je úplnosť narušená tým, že sú bezdetní. Takto sa začína aj rozprávka Rovnopekný pár. V slovenskej zbierke sa nachádza príbeh s názvom Najmladší z dvanástich, v ktorom je rodina úplná, hneď v prvej vete vystupuje otec, matka a deti. Napriek tomu, že rodina je úplná, nie je šťastná kvôli svojej chudobe. V maďarskej zbierke je podobná rozprávka s názvom A libapásztorból lett királyné. V prvom rade uvedieme osobu kráľa v slovenských a maďarských rozprávkach, a to tiež porovnávacou metódou. Pre lepší prehľad som vytvorila skupiny, v ktorých vystupuje kráľ a s ním súvisiace osoby. V slovenskej zbierke rozprávky najčastejšie začínajú osobami kráľa a syna. Kráľ má spravidla jedného alebo troch synov. Len v jednom prípade sa vyskytne, že kráľ má viac než troch synov, a to v rozprávke Dvanásti bratia a trinásta sestra. V maďarskej zbierke tú istú rozprávku nájdeme pod názvom A hét holló, ale s tým rozdielom, že v úvodné namiesto kráľa vystupuje chudobná matka. Ďalší rozdiel je aj v tom, že kým v slovenskom variante sú dvanásti bratia, v maďarskom je ich len sedem. Z rozprávky sa nikdy nedozvieme, čo sa stalo s matkou, kráľovnou. Vieme len toľko, že rodina nie je úplná, chýba ženský princíp. Avšak na priebeh rozprávky tento nedostatok nemá nijaký vplyv. Ani v maďarskej, ani v slovenskej zbierke sa nenachádza rozprávka, v ktorej by bolo cieľom odstrániť už spomenutý nedostatok. Čo sa týka kráľa a dcéry - ako to vyznieva aj z tabuľky - s takouto situáciou sa začína takmer rovnaký počet rozprávok u oboch národov. Tu sa dostanú do popredia čísla jeden a tri, ako aj v rozprávke Soľ nad zlato, kde kráľ mal tri dcéry. V rozprávkach sú takmer všetky postavy anonymné. Len zriedka sa vyskytne hrdina, ktorý má meno. Preto je zaujímavý fakt, že u oboch národov sa nachádza jedna rozprávka, v ktorej vystupuje kráľ a jeho dcéra, ktorá má meno. V maďarskom variante je to príbeh s názvom Rózsa és Ibolya a hrdinka sa volá Ibolya, v slovenskej zbierke je to rozprávka Čarodejná kráľovná a hrdinkou je Kvetuša. Tak isto sa zhoduje aj dej rozprávok. V obidvoch prípadoch je primárnym cieľom rozprávok nájsť si manžela. Ďalšou zhodou je aj pasivita oboch ženských postáv, teda nie oni, ale otec sa snaží vydať svoju dcéru. Spôsob hľadania vhodného manžela sa koná prostredníctvom skúšok. Uchádzači o Ibolyinu a Kvetušinu ruku musia vystáť tri rôzne pokusy, rozdiel u oboch národov je len v spôsobe skúšok. V slovenskej zbierke sa nachádza aj rozprávka, kde kráľ má synov i dcéru, naproti tomu medzi maďarskými rozprávkami sa takáto nevyskytuje. Takisto tam nenájdeme ani úvodnú formulu, kde by boli obidvaja kráľovskí rodičia, kráľ i kráľovná, kým v slovenskej zbierke sú dve rozprávky s takým východiskovým bodom. Existujú aj rozprávky, kde v úvodnej formule nevystupujú osoby blízke kráľovi, teda blízka rodina, ale iné postavy, ktoré budú hrať významnú rolu v priebehu rozprávkového deja. V slovenskej zbierke je to napr. kráľ a mlynár11 alebo radca.12 Existujú aj príbehy, kde namiesto osoby nájdeme určitý predmet alebo miesto, ako v rozprávke s názvom Víťaz kuchta, kde vystupuje kráľovho radca, kým v maďarskej zbierke možno nájsť príbehy s taký11 Rozprávka s názvom Škrupinový zámok. 12 Rozprávka s názvom Víťaz kuchta. 43
