Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2011 - Acta Ethnologica Danubiana 13. (Dunaszerdahely-Komárno, 2011)

Tanulmányok - Agócs Attila: Történeti és néprajzi jegyzetek a nógrádi kőbányák történetéhez (Összefoglalás)

storočia nahradilo školskou výučbou. Prví učni na strednej škole ZUŠ - Konrádovce pri n.p. Slovenské bazaltové kameňolomy vyštudovali v rokoch 1954 — 1956.46 Školská budova s internátom však čoskoro svoju pôvodnú funkciu stratila. V rokoch 1962 - 2004 v nej už fungoval detský domov.47

Riceri používali pri kresaní kameňa tradičné nástroje, ktorých názvy boli často do maďarčiny prevzaté z nemeckého jazyka: železný klin na štiepanie kameňa (durmancs), sochor (štangli - používal sa v rôznych veľkostiach, najväčší sochor sa nazýval stará mama - nagymama), hranaté kladivo na opracovanie kociek (macii, kiskövező macii), kyjanica (bunkó). Kamenný odpad, ktorý vyprodukovali riceri, zbieralo do banských vozíkov 6-10 žien. Učni však už považovali zber triesky (forgács) za podradnú prácu. Deti a ženy pracovali aj pri výrobe štrku, ktorý sa pôvodne vyrábal ručne, rozbíjaním menších kameňov malými kladivami. Autor firemnej monografie vydanej o konrádovskom kameňolome pod názvom A korláti bazaltbánya - Dezső Kalmár - navrhoval už v roku 1908 zaobstarať štiepacie stroje na výrobu malých kociek a drviča kameňa pre akciovú spoločnosť (Kalmár 1908, 31). Na ich zakúpenie však bolo treba počkať ešte desať rokov. Antal Glasner navrhoval hneď po vzniku Kissebesského a korlátskeho akciového syndikátu v roku 1917 nákup desiatich kusov štiepacích strojov v hodnote 5 300 korún za kus a jedného drviča od spoločnosti Brüder Grünwald. Ako generálny riaditeľ podal v roku 1918 predstavenstvu hlásenie o tom, že desať štiepacích strojov už zakúpili u firmy Ganz a ďalších päť - spolu s drvičom by sa dalo presunúť z čamovskej bane. Správa poverila výkonnú komisiu spoločnosti realizáciou návrhu.48 Stroje sa však neskôr prestali používať. Do činnosti ich znovu uviedli až v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Pamätná kniha referuje o obnovení strojovej výroby kociek takto: „Druhý päťročný plán si vyžadoval zvýšenie výroby a preto pracujúci a vedenie závodu prikročujú k rekonštrukcii starých štiepacích strojov, ktoré stáli nevyužité vo výrobných halách. Strojníci sa chytili do práce a zo zanedbaných strojov postavili štiepacie súpravy a začala sa v roku 1953 strojová výroba dlažobných kociek. Po zavedení tejto výroby značne sa zvýšila produktivita práce. Ručná výroba dlažobných kociek na jedného pracovníka sa pohybovala od 250-300 kusov a strojová výroba bola 1200 až 1300 kusov za smenú. Strojová výroba však bola podmienená prípravou veľkých kociek t.z. »osmičky«, to znamená že v lome sa pripravovali tieto veľké kocky 24 cm x 24 cm x 24 cm a boli zvážané ku štiepacím strojom, kde boli spracované na malé kocky.. ,V roku 1956 sa strojová výroba ruší a prechádza sa iba na ručnú výrobu dlažobných kociek, lebo kvalita kociek zo strojovej výroby bola nižšia a odberatelia žiadali kvalitné kocky. Taktiež náklady na túto výrobu boli vysoké a tak vedenie závodu strojovú výrobu kociek zrušilo.“49

V bani číslo V. sa doloval taký kameň, cez ktorý vedela presiaknuť voda. V tejto bani preto nezamŕzali ani vonkajšie vrstvy bazaltu, dalo sa tam dolovať aj v zime. Začiatkom 40. rokov 20. storočia sa zase v baniach zbierali lomové kamene a šnicle (snitzli), ktoré boli napriek mrazom vhodné na výrobu dlažobného kameňa.50 Boli to ale výnimky. V ostatných baniach bola pod čadičovou vrstvou hlina, ktorá neprepúšťala vodu. Voda v lete nijakým spô46 Fotoalbum Zo života obce Konrádovce v obrázkoch - uložený na Obecnom úrade v Konrádovciach.

47 http://ddriso.sk/historia.html

48 Jegyzőkönyv a Kissebesi gránit kőbányák részvénytársaság és a Korláti bazaltbánya részvénytársaság ügyeiben 1917. évi január hó 27-én tartott értekezletről, Jegyzőkönyv a Kissebesi gránitkőbányák részvénytársaság igazgatóságának 1918. március 26-án tartott üléséről. MOL PMKB Ipari titkárság iratai - Z 36. 103 d. 57. sz.

49 Pamätná kniha - 2. verzia textu, strany nie sú číslované.

50 MOL PMKB Ipari titkárság iratai - Z 36. 187 d.

181