Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2011 - Acta Ethnologica Danubiana 13. (Dunaszerdahely-Komárno, 2011)

Tanulmányok - Agócs Attila: Történeti és néprajzi jegyzetek a nógrádi kőbányák történetéhez (Összefoglalás)

sobom neovplyvňovala kvalitu kameňa, ale v zime zamŕzala a vytvárala v kamenných vrstvách praskliny, čím sa kameň určený na kresanie znehodnocoval. Odkryté vrstvy sa preto na zimu zakrývali najprv zeminou a v 20. rokoch 20. storočia doskami. Veľké kamenné kocky — tzv. depotové kamene (depotkő) — vydolované v lete, ale neopracované, sa do zimy skladovali. Po ich vysušení sa dali ďalej spracovávať aj v chladnom počasí. Takto kamenári vyprodukovali počas zimných mesiacov ročne približne 600 000 kusov tvarovaného kameňa. Aj táto nepretržitá pracovná príležitosť prispela začiatkom 20. storočia k tomu, že sa v Konrádovciach usadilo veľa dobrých odborníkov (Kalmár 1908, 20; Budapest... 1913, 6 a 10). Napriek tomu však kamenári v zime horšie zarábali, dávali im väčšinou robiť iba vedľajšie činnosti. Hlavná sezóna trvala dovtedy, kým neprišli mrazy. Vtedy sa už kameň podobal na práchnivé drevo (toplós fa), neštiepil sa dobre. Práca sa naplno opäť rozbehla až uprostred februára alebo začiatkom marca.51

Konrádovské čadičové bane sa zamerali na výrobu dlažobných kociek, lomového kameňa, drte a štrkov obyčajných a granulovaných, ďalej produkovali regulačný a záhodzový kameň. Ročná produkcia lomu sa v roku 1904 hýbala okolo 30 000 m3 kameňa. V rokoch 1900 - 1907 vyprodukovali bane nasledujúce množstvá produktov: napr. kocky s rozmermi 18x18x18 cm - 2 987 317 kusov, % kocky s rozmermi 18x18x13-14 cm - 765 665 kusov, polovičné kocky v rôznych veľkostiach - spolu: 4 790 350 kusov, obrubníky v rôznych veľkostiach - spolu: 29 368 bežných metrov, lomový kameň - 36 141 m3, štrk - 18 097 m3.52 Názvoslovie produktov poznali kamenári v maďarskom jazyku: soros, fejkő, rövid tégla, hosszú tégla, rövid kocka, hosszú kocka, spickő, a často svoje výrobky spomínali len podľa ich rozmerov. V Konrádovciach sa mačacie hlavy (macskakő) nevyrábali: „často počúvam v televízii, hovoria o ceste vydláždenej mačacími hlavami... neviem, ako môžu byť na ceste vydláždenej kockami mačacie hlavy. Mačacie hlavy tie nemajú formu. Robili sme to v Čechách v Mimoni. Tie zvykli mať iba jednu hlavu, a po maďarsky povedané zvykli mať jedno dno, alebo zadok, aby postáli a aby mali plochý vrch. Ale na mačacích hlavách boli také tŕne, bolo to ako ježko (»tôviskedisznó«).“53

4.3. Spoločenský život v kamenárskych kolóniách

Interetnické vzťahy v Konrádovciach

V roku 1896 sa otvorili v Konrádovciach prvé bane, ale miestne obyvateľstvo nejavilo záujem o prácu v nich. Spoločnosť zamestnávala najprv robotníkov z okolitých dedín (Šíd, Blhovce, Veľké Dravce), potom zavolali aj Slovákov z okolia Detvy, z Horehronia, ba dokonca aj z okolia Salgótarjánu a obce Marianosztra (v dnešnom Maďarsku), postupne poprechádzali aj talianski majstri z bane J. Brauna zo Šiatoroša (Eliáš 1957, 70). Neskôr si kamenári z Marianosztre spomínali na Konrádovce ako na univerzitu ricerov (kamenárov). Tvrdili, že kto obstál pri obrábaní tunajšieho tvrdého bazaltu, obstál vo všetkých lomoch sveta (Hála 1995, 11). Medzi obcami Konrádovce a Marianosztra dokonca existovala akási družba, konrádovská kamenárska dychová hudba bola hrať v Marianosztri aj na zábave. Dobré zárobkové možnosti postupne prilákali do Konrádoviec okrem Maďarov a Slovákov zo širokého okolia aj prisťahovalcov zo vzdialenejších regiónov Európy, kamenárov rôznych národností.

51 (M, 1922 - Fiľakovo); Czágán Lipót jelentése a Korláti Bazaltbánya rt. üzemvitelével kapcsolatos ellenőrzésről, 1937. 1. 5. MOL PMKB Ipari titkárság iratai - Z 36. 114 d. 102. sz.

52 Kalmár 1908, príloha - A korláti bányák termelési kimutatása.

53 (M, 1926 - Fiľakovo; M, 1925 - Fiľakovo) - preklad citátu z maďarského jazyka: autor.

182