Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2011 - Acta Ethnologica Danubiana 13. (Dunaszerdahely-Komárno, 2011)
Tanulmányok - Agócs Attila: Történeti és néprajzi jegyzetek a nógrádi kőbányák történetéhez (Összefoglalás)
štáty Československo a Rumunsko, čím prišlo o svoje niekdajšie najproduktívnejšie kameňolomy. Československej republike pripadli lomy patriace do tzv. „fíľakovskej čadičovej oblasti“ — Konrádovce, Hajnáčka, Bulhary, Radzovce, Mačacia; a kameňolomy v obciach Medzi - bodrožia - Streda nad Bodrogom a Svätuše. V roku 1922 bola situácia už taká vážna, že sa ňou zaoberal aj maďarský parlament. Kameňolomy, ktoré zostali v Maďarsku, vedeli pokryť iba tretinu potrieb štátnych železníc, Budapešti a väčších miest. Lomy síce boli k dispozícii - väčšinou v rukách súkromného kapitálu, ale nemali postačujúce vybavenie na to, aby vedeli zvyšovať produkciu dlažobného kameňa. Investovať do svojich lomov sa im za daných okolností tiež neoplatilo. Keď Československo zakázalo v roku 1922 export čadiča do Maďarska, dlažobné práce Alžbetinho mostu sa v Budapešti museli na dva mesiace prerušiť, veď kocky na dláždenie ulíc maďarského hlavného mesta sa ešte stále dovážali z Konrádoviec.19 Sídlo spoločnosti, ktorá prevádzkovala kameňolom v Konrádovciach, sa v tomto období presunulo z Budapešti do Ružomberka. Problémy sa vyriešili tak, že sa syndikát v roku 1923 pretransformoval na spoločnú akciovú spoločnosť pod názvom Zastúpenie baní v Poieni a Konrádovciach a.s. (maď. Kissebesi és Korláti Kőbányák Képviselete Részvénytársaság). V Stanovách sa predmet jej činnosti vymedzil nasledovne: „predaj produktov kameňolomov, ktoré sú vlastníctvom firiem: klužských Žulových baní v Poieni a. s. a ružomberskej a.s. Konrádovská čadičová baňa, na území Maďarska, ďalej vykonávanie dozoru a kontrolnej činnosti v prípade všetkých stavebných a dlažobných prác, na ktoré sa tieto dve firmy v Maďarsku podujali... ďalej vykonávanie rôznorodých prác pri výstavbe ciest, regulácii riek, zabezpečovaní ich brehov, výstavbe kanalizácií a dláždení...“20 Majiteľom kameňolomov však naďalej zostala budapeštianska banka. Rozsiahlejšia výstavba ciest sa ale v Maďarsku rozbehla až v rokoch 1926 - 1927 vďaka pôžičke poskytnutej Spoločnosťou národov (Jenei 1977, 584). Hľadali sa preto nové trhy aj v Československu. V roku 1935 sa vedeniu firmy podarilo s pomocou krupinského kameňolomu zorganizovať šesť spoločností vyrábajúcich dlažobný kameň na Slovensku do kartelu, čím vedeli ovplyvniť cenu svojich produktov.21 Riaditeľom kameňolomu bol v medzivojnovom období Florián Kuffler, o ktorom sa vyslaný kontrolór banky zmienil v roku 1937 takto: ,je energický a pritom jeho spôsob vedenia závodu zodpovedá tamojším politickým podmienkam, bol by ťažko nahraditeľný“. Ústredná kancelária kameňolomu fungovala v Lučenci, kde sa pokladničný denník viedol v češtine, čo spôsobilo kontrolórom budapeštianskej banky - ktorej vedenie po stratových rokoch závodu počas hospodárskej krízy rozmýšľalo o predaji bane - nemalé komplikácie.22 V roku 1940 došlo k zlikvidovaniu spojenej akciovej spoločnosti z dôvodu predaja bane v Kissebesi (Poieni) a dôvodu pričlenenia Konrádoviec k Maďarsku po prvej viedenskej arbitráži.23 Počas druhej svetovej vojny bol kameňolom prekvalifikovaný na vojenský závod, napriek tomu však mal neustále problémy kvôli nedostatku železničných vagónov.24 Po vojne bol začlene19 Nemzetgyűlési irományok, 1922. IV. kötet • 111193. sz. • 1922-111 ( 1922-IV-38) a Nemzetgyűlési napió. 1922. VIII. kötet • 1923. január 08. - 1923. január 19. • 1922-84 ( 1922-VI1I-262) — http://www3.arcanum.hu/onap/opt/ a090302.htm?v=pdf&q=WRD%3D%28korl%E 1 ti%29&s=SORT&m=4&a=rec 20 Kissebesi és Korláti Kőbányák Képviselete Részvénytársaság, Budapest. Alapszabályok. 1923.10. 22. MÓL PMKB Ipari titkárság iratai - Z 36. 103 d. 57. sz. (Preklad citátu z maďarského jazyka: autor). 21 Jelentés a Kissebesi és korláti kőbányák képviselete r.t. felszámolás alatt, 1939. évi zárószámadásairól. 1940. 10. 8. MOL PMKB Kőszén, mangán- és bazaltbányászat. Z 36. X 7920. 23628. sz. felvétel. 22 Czágán Lipót jelentése a Korláti Bazaltbánya rt. üzemvitelével kapcsolatos ellenőrzésről, 1937. 1. 5. MÓL PMKB Ipari titkárság iratai - Z 36. 114 d. 102. sz. (Preklad citátu z maďarského jazyka: autor). 23 Jelentés a Kissebesi és korláti kőbányák képviselete r.t. felszámolás alatt, 1939. évi zárószámadásairól. 1940. 10. 8. MOL PMKB Kőszén, mangán- és bazaltbányászat. Z 36. X 7920. 23628. sz. felvétel. 24 MÓL PMKB Ipari titkárság iratai — Z 36. 187 d. 176
