Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2011 - Acta Ethnologica Danubiana 13. (Dunaszerdahely-Komárno, 2011)

Tanulmányok - Viga Gyula: Történeti-néprajzi szempontok a Felföld gabonaforgalmához (Összefoglalás)

Na základe údajov v podrobných súpisoch z roku 1828 Vera Bácskai a Lajos Nagy vyčlenili v našom regióne tri veľké obilninárske oblasti, čo načrtáva nielen územnú rozlohu tohto odvetvia poľnohospodárstva, ale aj rôzne možnosti prístupnosti k chlebovému obiliu. Od maďarskej Dolnej zeme smerujúc k severným oblastiam Hornej zeme klesalo množstvo dopestovaného chlebového obilia (charakteristicky pšenica a raž), pripadajúceho na jednu osobu: kým na severných okrajoch Dolnej zeme je to 4-5 q, zatiaľ takmer na celom severovýchode Hornej zeme to bolo menej než 0,5 q. Na južnejších územiach Hornej zeme (Mátraerdô) - vrátane kotlín otvárajúcich sa na Dolnú zem - výnos obilninových polí zabezpečoval v podstate len sebestačnosť, prevažná časť Hornej zeme bola odkázaná na dovoz. V skúmanej oblasti len Peštianska a Novohradská župa disponovala istým prebytkom, Hevešská a Boršodská bola úplne, Abovská a Zemplínska čiastočne sebestačná, v severnom styčnom pásme s Hornou zemou časť Tekovskej župy produkovala istý prebytok obilia, druhá časť Tekova, južné oblasti Gemera a časť Spiša boli sebestačné. Na dovoz boli odkázané severné oblasti Gemera, Abovsk-novohradskej župy a Spiša, ako aj všetky župy severnej Hornej zeme (Bácskai-Nagy 1984, 266-270. Por. Mendöl 1940, 58-59). Teritoriálne rozdiely v pestovaní obilnín sa nezmenili ani neskôr, a — berúc do úvahy aj modernizujúce sa možnosti transportu - v detailoch zachovala tradičné formy obchodu až do vytýčenia nových hraníc po prvej svetovej vojne aj zvyšujúca sa produkcia pšenice v poslednej tretine 19. stor. a posilňujúci sa vnútorný trh.4 20. stor. v podstate zlikvidovalo tradičné formy výmeny tovaru aj v obchode s obilím, čo sa však uskutočnilo už prostredníctvom spoločenskej deľby práce, modernizácie transportu a zásobovania, občas v spletitých súvislostiach premien roľníckeho spoločenstva.

Berúc do úvahy historicko-etnologické údaje, vykreslil som trojzonálnu štruktúru obchodu s obilím, medzi ktorými vytvárali kontakty dve trhové linie. Príležitosti organizovanej výmeny tovaru (jarmoky a trhy s obilím v mestách Pešť, Vacov, Gyöngyös, Jáger, Miškovec, Tokaj-Hegyalja, resp. Lučenec, Rožňava, Medzev, Košice) doplňovali bezprostredné výmeny tovaru furmanmi zo styčných veľkoregiónov. Jarmoky a trhy prijímali obilie z viacerých oblastí a jednotlivé historické mikroregióny ich tiež sprostredkovávali vo viacerých smeroch (sumarizujúc: Viga 1990, 94-96). Nebolo zriedkavosťou, že obilie sa dostalo na miesto určenia viacerými kúpnopredajnými transakciami: napr. od roľníkov z južných oblastí Novohradskej župy sa v 18. - 19. stor. dostalo obilie na lučenecký trh, odkiaľ sa prostredníctvom sprostredkovateľov, zvolenských, liptovských, turčianskych slovenských furmanov, potom „Moravanov“ dostávalo k ľudu v severných oblastiach Hornej zeme (Mocsáry 1826. IL, 43-44; Sztudinka 1911, 21). Takisto dôležitým sprostredkovateľom obilia bola Rožňava: sobotňajšie trhy podľa Bálinta ílu spomínali ako horreum Scepusiensium, obilnú sýpku Spišanov (Ila 1976, 405).

Obrat železničnej dopravy v poslednom desaťročí 19. stor. dokazuje, že obilie bolo najdôležitejším obchodným artiklom: v 249 mikroregiónoch bolo železnicou prepravených 2,1 miliónov ton - z toho 1,17 miliónov pšenice (Frisnyák Zs. 2009, 142).

Horské pásmo Mátraerdô malo osobitú nivelizačnú úlohu medzi nížinnou, resp. južnou časťou kopcovitej, hornatej oblasti a Hornou zemou, ktorej význam - podľa vyššie pojednávaných „premenných“ - sa vytváral sčasti periodicky, sčasti v historickom procese. V dru-4 Kým v Jasovsko-veľkokumánsko-solnockej župe bol podiel osevnej plochy pšenice 46% a Boršodskej župe 40%, zatiaľ v okrajových oblastiach, napr. na Liptove, Spiši, Turci, v Trenčianskej župe nedosahoval ani 10%. Od 1870-tych rokov po 1910-te roky sa podiel osevnej plochy pšenice celoštátne zvýšil z 27% na 31% a produktivita vzrástla 2,5-násobne (zo 16,5 sa ročný priemer zvýšil na 40-41 miliónov metrákov). Sumarizujúc: Frisnyák 1990, 128-129.

148