Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2011 - Acta Ethnologica Danubiana 13. (Dunaszerdahely-Komárno, 2011)

Tanulmányok - L. Juhász Ilona: Devét krizu. Egy szakrális kisemlék-együttes nyomában a világhálón. Új perspektívák a néprajzkutatásban (Összefoglalás)

Minárik do slovenčiny a opatril ho poznámkami.81 Simonides opísal tento invariant vo svojom diele v kapitole Morava. V tomto príbehu sa viaže tragédia k svadobnému zvyku, ktorý je v niektorých regiónoch dodnes živý - k únosu nevesty. V tomto prípade sú obeťami obaja ženísi, ale nevesta ostane nažive, dokonca sa vydá za brata bývalého ženícha.

... Napokon sme prišli do mesta Bitese. Keď sme sa stadiaľ uberali ďalej, prešli sme tri dlhé lesy, ktoré sa volajú Šípy. V prvom z nich za Bitešou stojí deväť drevených krížov na pamiatku práve toľko zabitých osôb. Podľa nerozumného dedinského zvyku sa totiž stalo pred mnohými rokmi, že nejaký dedinčan uniesol inému frajerku, dokonca už zosobášenú. Na svojej strane mal svadobných hostí, Širokú, družbu a iných. Komu patrila mladucha, toho pre ňu aj napadli. A keď ju prvý odvážal, bežal za ním so svojimi na vlačuhách. Strhla sa vzájomná šarvátka, v ktorej padlo na každej strane v streľbe a bitke deväť ľudí obojeho pohlavia. Zahynuli aj obaja Ženísi, ale mladucha ostala nažive.

Potom sa vydala za brata toho, s ktorým bola predtým zosobášená, a to podľa poslednej vôle zabitého brata...82 83 84

Druhý krátky variant som našla na webovej stránke istého katolíckeho mesačníka. Bol publikovaný v roku 2009 v práci Názory a svedectvá. Tri čierne kríže:

Naši vodiči, ktorí prechádzajú cez Českomoravskú vysočinu, sa stretávajú s názvom „

U deväť krížov“. Teraz už prechádzajú novou trasou cesty a môj dobrý priateľ, ktoiý prechádzal ešte starou cestou mi hovoril, že sa k tomu viaže jedna legenda. Hovorí, že na týchto miestach boli zastrelení deviati ľudia. Ako k tomuto došlo? Istý mladomanželský pár tam oslavoval svoju svadbu. Na svadbu prišiel mladík, ktorého mladá nevesta bola milenkou. Z pomsty ju i jej ženícha, svedkov a ich rodičov a nakoniec aj sám seba zastrelil. To hovorí legenda}2

Povesť o Deviatich krížoch v nemeckom jazyku

Na nemeckej stránke Wikipédie, predstavujúcej obec Lesní Hluboké, sa medzi pamätihodnosťami uvádza aj stručný obsah povesti o Deviatich krížoch. V ňom sa spomína nie jeden, ale viac spoločníkov:

Deväť drevených krížov sa nachádza na tom mieste, kde v roku 1540 odchodník, sklamaný svojou nevestou napadol svadobný sprievod svojej nevernej milenky. Keď spolupáchatelia zavraždili aj nevestu, odchodník zastrelil aj svojich ľudí a potom aj on sám spáchal samovraždu.

Obidvoch ženíchov pochovali na oboch stranách nevesty, aj ostatných 6 obetí vraždy taktiež pochovali na tomto mieste. Deväť krížov naposledy obnovili v roku 1985.M

81 Väznenie, vyslobodenie a putovanie Jána Simonidesa a jeho druha Tóbiása Masnika. Preložil, prológ a poznámky napísal Jozef Minárik. Bratislava: Tatran 1981, 221 s.

82 www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/starsia-slovenska-literatura-800-1780/vaznenie-vyslobodenie.html Väznenie, vyslobodenie a putovanie Jána Simonidesa a jeho druha Tóbiása Masníka

83 http://vitaz.rimkat.sk/temp/download/spektrum/Spektrum_2009-3.pdf

84 http://de.wikipedia.org/wiki/Lesn%C3%AD_Hlubok%C3%A9 (stiahnuté: 3. 4. 2011).

120