Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2008-2009 - Acta Ethnologica Danubiana 10-11. (Dunaszerdahely-Komárno, 2009)

Tanulmányok - Domonkos Ottó: A kovácslegények szokásainak újabb forrásai: névvétel - Namenkauf (Összefoglalás)

kováčov-liečiteľov z Fertőrákosu, na ktorom v priebehu reštaurovania zostali viditeľné stopy po pozlátení na všetkých štyroch podkovách. (Múzeum v Soproni, národopisná zbierka, evid. č. 65.18.1). Cech „Hufschmit” z Fertőrákosu (Kroisbach) získal privilégiá v roku 1652 a ich pečať sa zachovala z roku 1676.

Fertőrákos je mestečko, majetok rábskeho biskupa, obkolesené hradbami. Uprostred usadlosti stojí na pôvodnom mieste pranier zo 17. storočia. Na začiatku 60. rokov 20. storočia boli viditeľné zvyšky štyroch kováčskych dielní, resp. jedna bola v prevádzke pod kováčskym kopcom v malej bašte mestských hradieb, pred ktorou stála klada na podkúvanie. Vývesný štít visel na priečelí domu č. 116 na Hlavnej ulici pod firemnou tabulou. Dielňu postavil síce až v roku 1922 Gusztáv Zechmeister, ktorý sa vyučil remeslo u Mátyása Piliera. Ten mal dielňu na Hlavnej ulici pod číslom 33 a roku 1966 sa zatvárala. Z ulice sa dalo zísť po štyroch schodoch do dielne z 18. storočia zakončenej klenbami, kde sa zachovalo ešte celé zariadenie. Vnútri za bránou stála podkúvačská kôlňa. Na dvore domu č. 155 na Hlavnej ulici v samostatnej budove bola do konca vojny v prevádzke kováčska dielňa v majetku Gyulu Németha, postavená spolu s podkúvačskou kôlňou. Roku 1946 ho vysídlili, potom dielňa stála opustená. Vývesný štít kováčaliečitela darovala múzeu vdova po Gusztávovi Zechmeisterovi roku 1965. — V zbierke Storno v Soproni je vo vstupnej hale umiestnený pozlátený kováčsky vývesný štít, zostavený zo štyroch podkov (možno je aj neúplný) zo začiatku 19. storočia. V inventárnom zázname je označené ako miesto nálezu Ulica veterného mlyna (Szélmalom utca) v Soproni (S. 84.440.1). V publikácii s názvom „Soproni polgárcsaládok“ (Meštianske rodiny v Soproni) pod poradovým číslom 8990. sa stretneme s menom Ferenca Rokoscha, ktorý zložil občiansku prísahu roku 1796. Jeho otec pochádzal z českého Náchodu, povolaním bol podkúvač. (Házi 1982. II. 8990.) V súpise domov v Soproni od Gusztáva Thirringa ho našiel pod číslom 9 na Ulici veterného mlyna, pôsobil v rokoch 1810-1820 ako spolumajiteľ. Za identifikáciu oboch údajov môžeme ďakovať etnológovi Józsefovi Kíicsánovi. Vývesný štít teda pochádza odtialto (Thirring 1941, 140). Pozlátenie sa nám zdalo príliš pekné, veď vývesný štít sa dostal na popredné miesto vo vstupnej hale súkromnej zbierky, takže možno predpokladať, že ho Stornovci premal'ovali. Reštaurátorská analýza ukázala, že pôvodne bol povrch podkov zdobený zlatými fóliami (zlatý dym) a dnes viditeľný povrch je skutočne neskorší. (Reštaurátor Vilmos Mélykúti). Pozlátený kováčsky vývesný štít zrejme aj v iných mestách mohol označovať samotnú dielňu, ale možno aj ubytovňu tovarišov {Herberg). Ferenc Bogdál vo svojej práci „A kovácsok lógyógyítása“ (Liečenie koní kováčmi) spomína vývesný štít kováča-liečiteľa a zo svojho terénneho výskumu uverejňuje fotografie desiatich liečivých podkov. Bogdál vo svojej štúdii „Kovácsremekek, kovácscégérek“ (Kováčske majstrovské kusy, kováčske vývesné štíty) uvádza, že o pozlátenom vývesnom štíte sa z informácií majstrov nedozvedel (Bogdál 1971b). My taktiež publikujeme niekoľko fotografií liečivých podkov, ale liečením koní sa nemienime zaoberať, veď to vynikajúco urobil Ferenc Bogdál, počnúc nariadením Miestodržiteľskej rady z roku 1799 cez vyhľadanie rôznych kníh a rukopisov o liečení dobytka až po výcvik vojenských kováčov-liečiteľov (Bogdál 1971a).

O cechových zvykoch v nemeckých oblastiach si môžeme vytvoriť detailný súhrnný obraz od M. Fridericusa Frisiusa, s vierohodnými údajmi zo 17. storočia. Z Lipska z rokov 1705 — 1716 v jednotlivých zošitoch zaznamenal ceremónie dvadsiatich remesiel, ako som sa tým už zaoberal vo svojej štúdii (Domonkos 1977). V nej som na základe materiálov z maďarských archívov a múzeí zhrnul poznatky o používaní vencov z umelých kvetín, resp. železa a striebra pri zvykoch pasovania za tovarišov a majstrov v 17.—19. storočí.

47