Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2006-2007 - Acta Ethnologica Danubiana 8-9. (Dunaszerdahely-Komárno, 2007)
Tanulmányok - Schriefer, Andreas: Szlovákok, németek és magyarok - Vita és kiegyezés a forradalom korában. Egy pillantás a Pressburger Zeitungra és mellékletére
Slováci, Nemci a Maďari - polemika a vyrovnanie v období revolúcie r. 1848. Pohľad na Pressburger Zeitung a jeho prílohu (Zhrnutie) Článok je časťou rozsiahlejšej štúdie a ponúka pohľad na spravodajstvo novín Pressburger Zeitung v čase maďarskej uhorskej revolúcie roku 1848 (s dôrazom na severné Uhorsko). Noviny z hľadiska svojho politického postoja až do roku 1848 opisujú na základe vybraných správ od Slovákov a Nemcov stále sa zostrujúce polemiky okolo maďarského jazyka, ďalej formovanie maďarského národného povedomia až do konca roku 1848, keď habsburské vojská obsadili Bratislavu. Autor analyzuje prelomy a kontinuity v postoji novín počas roku 1849, ktorý v Bratislave uplynul v znamení okupácie habsburskými vojskami. V závere ponúka náčrt najpálčivejších tém bezprostredne po revolúcii, v období neoabsolutizmu. Patrí sem obraz Maďarov po revolúcii, dobové hodnotenie nemaďarských etnických skupín, predstavy súvisiace so spolužitím národností po revolúcii, opis reakcií na aktivity Slovákov a ich žiadosti, ako aj na požiadavky smerujúce k vytvoreniu slovenskej územnej autonómie. Podstatné rozdiely sa ukázali v spravodajstve novín v roku 1848 a v období po roku 1849. Kým do konca roku 1848 sa Nemci cítili Maďarmi, prejavovali sa ako Maďari, v nasledujúcom roku sa už od tohto postoja dištancovali. Tomu zodpovedal po porážke revolúcie charakteristický, i ked nie nekritický, ale osvietenský a v podstate schvaľujúci postoj voči Maďarom a ich integračným snahám. Slovenskú etnickú skupinu nechápali ako politicky závažné zoskupenie až do vojenských udalostí v roku 1848. Počas revolúcie považovali slovenský národ za popudený, jeho predstavitelov za lupičov a buričov. Pressburger Zeitung a nemecké obyvateľstvo sa v čase revolúcie euforický postavilo za Uhorsko a proti Rakúsku. Od roku 1849 sa pokúsili dištancovať od tohto stanoviska, mysleli si, že sa dostali do pasce nadutých Maďarov. Noviny a príslušníci nemeckej etnickej skupiny sa teda naoko ukazovali ako príkladní Rakúšania. Medzi riadkami však možno postrehnúť, že premeny tohto zmýšľania nenastali bez nátlaku a nasledujúce roky, koniec neoabsolutizmu a začiatok 60. rokov 19. storočia ukázali, že maďarský vlastenecký postoj týchto novín mal hlboké korene. V súlade s tým sa otvorene a osvietenský stavali aj k slovenským ambíciám smerujúcim k územnej autonómii - vyznieva to jednoznačne zo spravodajstva Pressburger Zeitung - napriek tomu sa objavili pochybnosti týkajúce sa realizovania týchto plánov. Noviny sa evidentne beznádejne postavili za myšlienku národnostnej rovnoprávnosti - tak, ako to propagovala ústava uzákonená cisárom — pretože sa zdalo, že na vyznačenie územných hraníc chýbala aj politická vôľa. Slowaken, Deutsche und Madjaren - Streit und Ausgleich im Zeitalter der Revolution. Ein Blick in die Pressburger Zeitung und ihre Beilagen (Zusammenfassung) Der Artikel, der eine Teilarbeit einer umfassenderen Dissertation des Autors repräsentiert, gibt einen Einblick über die Berichterstattung der Pressburger Zeitung im Umkreis der Revolution von 1848 in Ungarn (Schwerpunkt Nordungarn). Ausgehend von den erkennbaren politischen Grundpositionen der Zeitung bis zum Jahr 1848 schildert er anhand ausgewählter Zeitungsberichte die Darstellung von Slowaken, Deutschen sowie die sich verstärkenden Diskurse um die ungarische Sprache und das ungarische Nationalbewusstsein bis zum Einzug der habsburgischen Truppen in Pressburg Ende des Jahres 1848. Auch für das Jahr 1849, das für Pressburg bereits im Zeichen einer Besatzung 199
