Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2006-2007 - Acta Ethnologica Danubiana 8-9. (Dunaszerdahely-Komárno, 2007)

Tanulmányok - Viga Gyula: A táj hasznosításának változásai a Bodrogközben (Összefoglalás)

lúky zaleje aj obyčajná povodeň a ak dlho na nich stojí voda, ani seno nie je také vhodné pre kŕmenie dobytka, vtedy aj mládzu je nemožné kosiť. 3. Pretože táto usadlosť je na ostrove, nech idú kamkoľvek za svojimi záležitosťami, všade sú nútení zaplatiť clo, dokonca pri Tokaji počas povodne na hrádzu v Rakamazi dvojnásobné. 4. V čase mimoriadne veľkých záplav ich dobytok uviazne v tomto chotári.“ Výpovedný je pojem „horšie ornice“ (maď. „alább való szántók“), čo taktiež predpokladá viac stupňov hospodárenia, rôzne hospodárske stratégie, sled činností. Podra môjho poňatia mohla činnosť poddanýchroľníkov pred úpravou vodných tokov v Medzibodroží charakterizovať akási „pulzujúca“, vodnému režimu, periodicky sa meniacim lokálnym podmienkam zodpovedajúca hospodárska stratégia, t.j. podstatne zložitejšia, rozmanitejšia, než ten statický obraz, za aký ho naša národopisná veda o hospodárení na týchto vodnatých územiach — spolu s ich mnohorakým využitím — považuje.

Na začiatku 19. stor. už každý svah, každá vyvýšenina slúžila ornému hospodárstvu a je isté, že usmernenie stekania vody malo od počiatkov za ciel aj zväčšovanie teritória, nielen údržbu vodných systémov. O tomto však môžeme vedieť pomerne málo, viac svetla prinášajú do hmlistej minulosti poučenia z neskorších období roľníckej produkcie.

Pod vplyvom činnosti, formujúcej krajinu pomer ornej pôdy vzrástol (kvôli reliéfu terénu v horných, resp. dolných oblastiach Medzibodrožia nie rovnakou mierou). Kým - podľa výpočtov Sándora Frisnyäka — roku 1865 z celého pôdneho fondu v Hornom Medzibodroží bol podiel ornej pôdy 37,4 %, v Dolnom Medzibodroží len 19,6 %, zatiaľ výsledkom prác v súvislosti s reguláciou vodných tokov, ochranou proti povodniam a melioráciou bol tento pomer už 57,1 %, resp. 49,2 %. Trávnatá plocha v Hornom Medzibodroží klesla z 31,0 % na 21,6 %, v Dolnom Medzibodroží — v dôsledku odvodnenia močiarov - z 24,7 % vzrástla na 34,7 %. Najvýstižnejšia je však zmena v nevyužiteľných priestoroch: zo 17,2 %, resp. 42,9 % na 7,5 %, resp. 9,9 % sa scvrkol pomer neobrábatelných častí. Vzrástla schopnosť krajiny uživiť obyvateľstvo a prvky hospodárenia v záplavovej oblasti možno čoraz viac vykázať len ako relikt popri výrobnom hospodárení.18 19

Nie je však zanedbateľné, že vyššie uvedené, sumarizujúce štatistické údaje v prípade jednotlivých usadlostí v sebe skrývajú veľmi odlišné zmeny. V analýzach obvykle nie je reč o osobitej situácii v jednotlivých obciach, ale o charakteristických znakoch celej historickej oblasti Medzibodrožia. Ak sa však detailnejšie pozrieme na zmeny vo využívaní pôdy v jednotlivých usadlostiach (tabuľky vid v tomto zväzku v štúdii Sándora Frisnyáka), nedostaneme len presnejší obraz, ale aj odpovede na vytvorenie skupín osídlenia v krajine, vznik variantov výrobných techník a regionálnych spôsobov života. V dedinách Medzibodrožia sa v polovici 19. stor. menil pomer ornej pôdy k celej rozlohe chotára v jednotlivých obciach v rozmedzí 6% a 62,5%. Samozrejme, k najmenším orniciam pripadá najväčšie nevyužiteľné územie: napr. v chotári obce Tiszakarád bolo 6% ornej pôdy a 76% neobrábaného územia, rovnako aj v Luke (Bodroghalom) to bolo 8,2 resp. 50,4%, kým napr. v Bačke (Bacska) bolo 62,50% ornej pôdy a 14,5 % nevyužiteľnej plochy. Po regulácii vodných tokov, roku 1897 bol pomer oboch v Tiszakaráde 40,70 a 6,10%, v Luke 61,6 a 8,30% a v Bačke sa zmenil na 79,5 a 5,4%l!,Bez toho, že by sme si automaticky vysvetľovali číselné údaje, rozdiely v národopisnom charaktere spomenutých obcí, odlišnosti v spôsobe života, výrobných tradíciách, načrtáva varianty mikroregionálnych tradícií.20

18 Výpočty Sándora Frisnyáka cituje: Boros 1997, 224-232

19 Boros 1997, 227

20 Viga 1999; Viga 2002.

148