Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2005 - Acta Ethnologica Danubiana 7. (Dunaszerdahely-Komárno, 2005)
Tanulmányok - L. Juhász Ilona: A permonyik. A bányaszellem és bányamanó egy gömöri bányásztelepülés, Rudna hiedelemvilágában (Összefoglalás)
Acta Ethnologica Danubiana 7 (2005), Komárom-Komárno Permoník (Banský dueli a banský škriatok v poverových predstavách gemerskej baníckej obce Rudná) L. Juhász Ilona Počas mojich národopisných výskumov poverových predstáv v gemerskej maďarskej baníckej obci Rudná som sa stretla s niekoľkými podaniami, ktoré súviseli s banskými duchmi, banskými škriatkami. Miestni obyvatelia ich nazývajú permonikmi, resp. perpónikmi a rovnaký názov používajú aj obyvatelia okolitých maďarských a slovenských obcí. V tejto štúdii sa pokúsim podať prehľad o tom, čo vie dnes maďarská (resp. slovenská) folkloristika o banských duchoch, a zároveň predstavím povesti zozbierané v Rudnej. I. Údaje súvisiace s banskými duchmi, známe v maďarskej odbornej literatúre do prelomu 19.-20. storočia, zhrnul roku 1890 György Versényi v Ethnographii. Zoltán Ujváry v publikácii, predstavujúcej jeho činnosť, osobitne vyzdvihuje Versényiho zásluhu na tom, že sa aj banícke povery zaradili k folklórnym témam. Istý čas aj sám pôsobil v kremnickej baníckej oblasti. V tamojšom maďarskom spolku mal prednášku o dôležitosti zbierania folklórnych tradícií. Vo svojom článku, publikovanom roku 1885 v 176. čísle periodika Fővárosi Lapok, uvádza viac baníckych povier. Banského ducha nazýva banskou príšerou a prisudzuje jej nemecký pôvod. Jeho postava je podobná trpaslíkovi, má dlhú bielu bradu, nosí červené nohavice a zelenú čiapku. Obyčajne pomáha, ale často aj trestá. V jednej z poverových poviedok, ktoré uvádza Versényi, banský duch ukázal gelnickému baníkovi, kde môžu objaviť zlato a v jednej spišskej bani tiež pomohol banský duch nájsť rudu. V jeho zbierke sa v dvoch príbehoch objavil príklad toho, že hoci banský duch včas upozornil baníkov na nebezpečenstvo, tí ho neposlúchli, a následkom banského nešťastia viacerí prišli o život (Ujváry 2002). V jednotlivých číslach Ethnographie v roku 1924 Néda Relkovič vo svojom príspevku v názvom Néphagyománygvííjtés (Zbieranie ľudových tradícií) uvádza údaje z Veszprémi! a Börzsönyu, podľa ktorých veszpémsky banský duch je vysoký a má nepriateľský postoj k ľuďom, kým bôrzsônyský je bezhlavý trpaslík a jeho vzťah k ľuďom je tiež negatívny (Relkovič 1924). Spomenutý autor v 38. čísle toho istého časopisu z roku 1927 uvádza aj poverovú poviedku z obce Turňa (Abovsko-turnianska župa). V tomto príbehu banský duch predpovedal baníkom, že baňu zaplaví voda, ale pretože osem baníkov o tom nevedelo, všetci pritom zahynuli. Keďže ich však banský duch preklial, z času na čas sa objavovali v podobe ducha, raz v ľúbi vej, inokedy v ošklivej podobe. Druhý príbeh sa vzťahuje na Banskú Štiavnicu a vystupuje v ňom banský duch, ktorý rozdával poklady. Keďže ho vyhľadali naraz viacerí, nahneval sa pre ich lakomosť, sadol si na nich a zem sa otvorila, potom z bane vyšľahli plamene (Relkovič 1927). 77
