Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2005 - Acta Ethnologica Danubiana 7. (Dunaszerdahely-Komárno, 2005)

Tanulmányok - Ambrus Vilmos: Amatőr színjátszás Ipolyfödémesen

Források

CSEMADOK KRÓNIKA é. n. lpolyfödémes.

Dobrovoľní Antal

1930- 1934 Ipolyszakállos község monográfiája. EA 4548 Kajcsos Ferenc

1935 Doha község monográfiája. EA 4494

Katona Imre

1949 Vegyes néprajzi gyűjtés, főleg haromjitarlás és társadalom. EA 4095 Tumann Károlyné

é. n. A táipiószentmártoni színjátszás és a nagvkátai színjátszómozgalom története 1935 1967

között. NI 5997

Szalay Lajos

1924 Fertöxzentmiklós község monográfiája. EA 4495

Valkó Bf.láné

1972 Tinnye község színjátszó múltja. NI 6460 Vaska Miklós

1972 Öntevékeny színjátszás Nován. NI 6458

EA: Etimológiai Adattár (Néprajzi Múzeum)

NI: Népművelési Intézet (Magyar Művelődési Intézet)

Ochotnícke divadelníctvo v Ipeľských Úľanoch

(Zhrnutie)

V Ipeľských Úľanoch existovalo v 20. storočí počas šestdesiatich rokov amatérske umelecké dianie, ktoré zjednotilo mládež tejto dediny, resp. vytvoriac istú tradíciu určovalo kultúrny život obce: divadelníctvo. Táto činnosť, organizovaná od prvej polovice storočia až do polovice 60. rokov miestnymi učiteľmi, neskôr mládežou, napriek tomu, že jej kontinuita nebola nepretržitá, predsa skoro zakorenila a ustálila sa v kultúrnom živote dediny. Divadelníctvo v dedine bolo organizované z vlastnej iniciatívy, usmerňovali ho spočiatku učitelia, neskôr mladí ľudia, takže divadelníci tvorili akýsi samostatný celok, hoci nie ako oficiálne zaregistrovaná inštitúcia. Len dedinská organizácia Csemadok-u im zabezpečila do istej miery napríklad materiálnu pomoc. Divadelníci v prvej polovici 20. storočia a po roku 1945 mali v repertoári predovšetkým ľudové divadelné hry, od konca 60. rokov estrádne a literárne programy, neskôr divadelné hry a diela súčasných autorov, ktoré predstavili aj mimo svojej obce. Pod vplyvom divadelného súboru vzniklo aj niekoľko amatérskych súborov (napríklad ženský a mužský spevokol), ktoré však mali krátku životnosť. Ochotnícke divadelníctvo v Ipeľských Úľanoch zaniklo v druhej polovici 80. rokov, keď sa jeho organizátori odsťahovali, ale aj v dôsledku hospodárskych a spoločenskokultúrnych zmien, procesov (migrácia za prácou, objavenie sa a rozšírenie nových foriem zábavy atď.).

(Preklad Ida Gaálová)

116