Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2000-2001 - Acta Ethnologica Danubiana 2-3. (Dunaszerdahely-Komárom, 2001)
1. Tanulmányok - Van der Kooi, Jurjen: Határtörténetek - határokon átnyúló történetek
Hranice a hraničné poviedky Résumé Hranice a príbehy o hraniciach zjavne nepatria do okruhy výskumov ľudovej poézie. Veľký záujem sa javí o centrum. Od čias bratov Grimmovcov sa v takmer celej Európe usilovne zbierali ľudové rozprávania, a v súlade s romanticko-nacionalistickými východiskami skoršieho národopisu predovšetkým ich vyberali a hodnotili ako staré etnické, jazykové a regionálne dedičstvo. Takto bolo aj v minulosti, a čo sa týka uvádzania a zverejnenie tohto dedičstva, sa ani dodnes zaiste veľa nezmenilo. Ak poviedky vybranej knihy predstavujú oblasť, resp. krajinu pomenovanú po jazyku alebo národe, je takmer isté, že poviedky budú písať výlučne majoritnou rečou, resp. nárečím vybratej oblasti. Takto sa môže vytvoriť mylný obraz obzvlášť o väčšom regióne s jazykovo a etnicky miešaným obyvateľstvom, keďže poviedky neberú ohľad na viacjazyčnosť určitého regiónu a rozprávačov. Je tu ďalej aj nebezpečenstvo, že zostane bez povšimnutia zložitosť poviedok a prípadný vzájomný vplyv rozprávačskej tradície, obzvlášť ak sa skúmajú oddelene. Navyše výskum ľudového rozprávania za 150 rokov zrejme potvrdzuje, že a) každá ľudová poviedka má svoj vlastný dej b) rozšírenie ľudovej poviedky sa iba zriedkavo zhoduje etnickou, geografickou a jazykovou lokalitou, do ktorej patrí a ktorú súčasne prezentuje a c) s týmito spolu je častý - ak nie je najčastejší - jav, že pôvod poviedky sa nachádza mimo tejto lokality. Pri určení spolupatričnosti tej-ktorej poviedky k vybratej lokalite musíme byť mimoriadne opatrní. Každú poviedku je síce možné v rámci určitej lokality určiť, ľudové poviedky netvoria v prvom rade dedičstvo určitej etnickej, jazykovej alebo regionálnej skupiny, a ľudovú poviedku, nie je možné určiť a interpretovať, ako pozostalosť spomínanej skupiny ľudí. Ľudovú poviedku možno interpretovať v multietnických a multikultúmych oblastiach iba v tom prípade, ak ju zbierajú a zhodnotia bez hľadania identity a ideológie, ba čo viac, bez preferencie žánru v rámci interkultúmeho a interlingválneho porovnania. Iba po týchto udalostiach môže byť zrejmé, či určité typy, témy alebo motívy rozprávania sú predsa charakteristické pre jednu alebo inú geografickú skupinu. Jurjen Van der Kooi 200
