Új mindenes gyűjtemény 8. 1989 – Társadalomtudományi értekezések
Nevizánszky Gábor: A ló háziasjtásának kezdetei a Kárpát-medencében
128 RESUMÉ K počiatkom domestikácie koňa v Karpatskej kotline Resumé Otázky počiatkov domestikácie, ovládnutia a prvých ohnísk rozšírenia koňa sú v súčasnosti predmetom častých diskusií a úvah. Donedávna bol všeobecne rozšírený názor, že v stredoeurópskom prostredí sa rozšíril chov koni najskôr v dôsledku príchodu ľudu kultúry zvoncovitých pohárov, resp. v staršej dobe bronzovej, pričom staršie datovania boli často spochybňované. K reálnejšiemu pohľadu na znalosť počiatkov ovládnutia koňa v eneolite prispela štúdia J. Lichardusa, ktorý kritickým prehodnotením staršieho materiálu interpretuje dlhé, často obojstranne zahrotené kostěné predmety s otvorom v strede ako postrannice zubadla typu Ostorf. Používanie zubadla už priamo predpokladá domestikáciu koňa. Neobyčajne významný je preto nález parohovej postrannice, objavený v sídliskovej jame badenskej kultúry v katastri obce Bajč, miestna časť Vlkanovo, okr. Komárno. Tento unikátny predmet posúva znalosť uzdenia koní v Karpatskej kotline o niekoľko storočí skôr, než sa doteraz predpokladalo. Parohová postrannica zubadla sa našla v sídliskovej jame 22/82. Objekt interpetujeme ako charakteristickú zásobnicovú jamu, ktorá po strate svojej primárnej funkcie bola relatívne rýchlo zasypaná takmer homogénnou hlinitopiesočnatou výplňou s väčším obsahom badenských črepov a zvieracích kostí. Postrannica sa našla v hĺbke 70—80 cm od zisteného ústia objektu v sprievode črepov, kamennej sekerky, sekundárne prepáleného kostěného dláta a štiepanej industrie. Maximálna koncentrácia archeologického materiálu však bola hlavne v hĺbke 120 až 140 cm. Z typologického hľadiska postrannica z Bajča—Vlkanova reprezentuje najjednoduchší typ. Konštrukčne najbližšie exempláre s jedným otvorom sú známe z územia Ukrajiny. Kôň ako rýchle ťažné zviera vniesol revolúciu do dopravy a tým zároveň i do diaľkového obchodu. Archeozoologické vyhodnotenia v tomto období potvrdzujú už existenciu minimálne troch podtypov domestikovaných druhov koni. Keď hovoríme o úrovni chovateľstva v sledovanom období musíme si uvedomiť skutočnosť, že úloha koňa v hospodárskom živote súvekej spoločnosti bola minimálna, čo nakoniec dokumentujú i pomerne nízke percentá výskytu kostí tohto zvieraťa v porovnaní s tradičným druhom domestikovanej fauny. Masovejší rast chovu koni možno sledovať až na niektorých sídliskách ľudu zvoncovitých pohárov v oblasti Budapešti, kde sa objavujú už relatívne vo vysokom počte a množstve. Nazdávame sa, že počiatky intenzívnejšieho využívania koňa v hospodárskom živote ľudu badenskej kultúry možno dávať do súvislosti najskôr s inváziou pastierskeho ľudu z východoeuropskej stepnej oblasti do Potisia, ktorí mohli sprostredkovať progresívnejšiu formu chovateľstva v našom prostredí. V dôsledku nízkeho počtu porovnávacieho materiálu zatiaľ nemožno zaujať jednoznačné stanovisko k otázke, či znalosť uzdenia pomocou kostenej postrannice je produktom domáceho vývoja, ale treba tiež uvažovať o importe z východu.
