Új mindenes gyűjtemény 6. 1986

B. Kovács István: Egyházi intézmények-világi közösségek - Resumé

cirkevná rada. Tresty ukladané svetským súdom boli fyzického charakteru (palicovanie) alebo peňažné tresty, a navyše súd uložil vinníkovi i znesenie cirkevného trestu, zvyčajne duševného charakteru (verejné karhanie, prosba o odpustenie, exkomunikácia). Tieto tresty sa vykonávali spočiatku (zhruba do 19. st.) verejne v kostole, neskoršie na fare v prítomnosti farára a cirkevnej rady. Nezriedkavo cirkevná rada uložila i peňažné tresty, ba i palicovanie. Postupný úpadok efektivity cirkevného disciplinovania — hlavne od 40-tych rokov 19. storočia — zapríčinili viaceré faktory. Boli to jednak nariadenia kráľovnej Márie Terézie a Jozefa II. ešte z poslednej tretiny 18. storočia, ktoré značne obmedzili právomoc cirkvi v tejto oblasti a prax dvojitého posudzovania hriechov podľa verejnoprávneho postavenia vinníka (poddaní boli odsúdení zvyčajne na určitý počet palíc, kým zemanov trestali zaplatením určitej peňažnej sumy). K zníženiu autority cirkevnej rady ako súdneho fóra vo veľkej miere prispeli pomerne časté a vážne disciplinárne priestupky niektorých jej členov. Čo sa týka počtu vinníkov podľa verejnoprávneho postavenia, zemania sú v prevahe nad poddannými. Tento jav sčasti vysvetľuje väčšia početnosť tejto vrstvy v obciach valickej ref. cirkvi. C. Kostol ako miesto spoločenského života. Kostol bol miestom predovšetkým bohoslužieb, ďalej valných zhromaždení cirkvi, konaných v skúmanom období na Gregora, neskoršie na Pavla a do 19. storočia sa tu konalo i disciplinovanie. V stredoveku kostol slúžil i ako refúgium. V kostole bol zavedený presný zasadací poriadok.^Každá rodina mala svoju lavicu, určenú na sedenie počas bohoslužieb. Školopovinní chlapci (od 6 do 12 rokov) a mládenci mali určené miesto na chóroch. Dievčatá sedeli spolu s matkami. Jednotlivé miesta vyjadrovali spoločenskú pozíciu rodín. Prvé lavice stojace najbližšie k stolu pánovmu boli pokladané za najpoprednejšie. Tieto rezervovali írečité kuriálne zemianske rodiny. Prisťahované armálne zemianske rodiny a poddanské rodiny mohli sedieť iba za nimi. Vzadu boli i tzv. spoločné alebo nedelené lavice, kde sedeli cudzinci. Zasadací poriadok, ktorý bol príčinou častých sporov, odzrkadľuje tú istú spoločenskú hierarchiu, ako sme to videli pri vykonávaní jednotlivých cirkevných funkcií. 103