Popély Gyula: A Csehszlovákiai Magyar Tudományos, Irodalmi és Művészeti Társaság (1973)
MAĎARSKA VEDECKÁ, LITERÁRNA A UMELECKÁ SPOLOČNOSŤ V ČESKOSLOVENSKU
la celá maďarská menšina s veľkou nádejou — Spoločnosť bola totiž štátnou podporou založená a finančne dobre zaistená organizácia — sa odmlčala, sotva dala o sebe vedieť. Spoločnosť sa delila na tri sekcie, na vedeckú, literárnu a umeleckú. Jednotlivé sekcie si v r. 1932 vypracovali svoj pracovný program, ktorý však nikdy nebol splnený. Chudokrvná kultúrna činnosť, ale velmi nákladná administrácia charakterizovali činnosť Masarykovej Akadémie, ba ani verejné škandály neboli zriedkavé. V r. 1936 Spoločnosť postihol osudný finančný a mravný krach. Jej veľkolepé vydavateľské plány, uskutočnením ktorých chcela zabezpečiť nezávislé vydávanie maďarských kníh v Československu, sa skončili neúspechom. V januári r. 1937 na riadnom valnom zhromaždení na čelo Spoločnosti zvolili nové vedenie, ale ani novému vedeniu sa už nepodarilo — napriek všetkému úsiliu — rozvinúť tvorivú kultúrnu prácu v Spoločnosti, sú totiž v tomto čase politické udalosti, už stále viac hatili. Počas slovenského štátu — napriek tomu, že štátne orgány právne ju nerozpustili — Spoločnosť nemohla rozvinúť žiadnu praktickú činnosť. Ministerstvo vnútra vymenovalo na čelo Masarykovej Akadémie vládneho komisára, ktorý mal nahradiť rozpustené vedenie a dozerať nad majetkom Spoločnosti. Po oslobodení v r. 1945 štátne orgány Spoločnosť aj právne rozpustili, jej majetok zhabali, veľkú časť ktorého dali k dispozícii SAV-u. Viacročná činnosť Maďarskej vedeckej, literárnej a umeleckej spoločnosti v CSR nebola úspešná. Spoločnosť sa nestala „baštou maďarskej vedy, literatúry a umenia v Československu". Výsledky jej práce sú veľmi relatívne a nepatrné v porovnaní s možnosťami, ktoré nevyužila. 114
