Circulares literae dioecesanae anno 1911 ad clerum archidioecesis strigoniensis a Claudio Francisco Cardinale Vaszary principe primate regni Hungariae et archiepiscopo dimissae
III.
26 Milí v Kristu veriaci! Odkedy náš sv. Otec, Pius X. zaujal prestol sv. Petra, ustavične na tom pracuje, aby všetko v Kristu obnovil. Naša doba na každom poli veľký pokrok urobila; nad prírodnými silami skvelé víťazstvá vydobila. Ale tento pokrok, tieto víťazstvá len hmotným záujmom slúžily; duševné záujmy nepodporovaly; dušu silnejšou, zdravejšou, od náruživostí neodvi- slejšou neučinily. Ba práve následkom precenenia hmotných záujmov zatemnila sa v dušiach bystrosť viery v Kristu, ochladla v srdciach vrelosť lásky Kristovej. Náš sv. Otec vidí túto velkú chorobu duší a vie, že hmotný pokrok len tak inôže viesť človečenstvo k spásonosrrým a blahodarným víťazstvám, jestli duše od ochablosti, od zkazenosti duch Kristov zachráni, jestli tieto duše silou naplní láska Krista Pána. Preto pápež Pius X., múdrosťou Ducha Sv. nadchnutý, s jednej stránky odhaluje pred nami tie bludné učenia, ktoré v našich dňoch duše od Krista Pána odtrhnúť sa usilujú, s druhej stránky obracia našu pozornosť na prevelebnú sviatosť Oltárnu, aby sme zo spojenia nášho s Ježišom, medzi nami prebývajúcim, čerpali živšiu vieru, vrelejšiu lásku, šľachetnejšie city, vzletnej- šiebo ducha. R. 1910 vydal náš sv. Otec svoj povzbudzujúci ohlas ku častejšiemu a každodennému s v. prijímaniu. To chce, aby medzi veľkými pokušeniami a nebezpečenstvami nášho veku aj my s takou dôverou a láskou sme pristupovali ku sv. prijímaniu, s akou v prvých kresťanských stoletiach prijímali veriaci tento nebeský pokrm ku posilneniu proti zkazenosti sveta pohanského. Vyzýva nás sv. Otec, že táto najsvätejšia sviatosť Oltárna neni odmenou pre tých, ktorí čnostný a čistý život vedú, ale je útočisťom pre duševne slabých a chorých; že sv. prijímanie neni tak výsadou silnejších duší, ale liekom ľudskej krehkosti. Tá istá za najvyššie záujmy duševné a za najvážnejšie potreby našej doby zaujatá láska vnuknúla pápežovi Piusovi X. 8. augusta r. 1910 vydané a na vek prvého sv. prijímania dietok sa vzťahujúce nariadenie. Náš sv. Otec v tomto nariadení predpisuje, aby dietky už skoro, akonáhle na povedomie rozdielu medzi dobrým a zlým prijdú, pristupovaly ku prvému sv. prijímaniu. To chce, aby sme nezadržovali dietky od spojenia so sviatostným Ježišom do 10. alebo 12. roku, aby sme ich nenechali čakať, až v pravdách viery úplnú zbehlosť nadobudnú, ale aby sme ich viedli do náručia Ježišovho v prvom kvete ich nevinnosti, ked následkom milosti sviatosti krstu ešte k Bohu je ich duša upravená, ked zkazonosný mráz hriechu ich srdca ešte sa nedotknúl. Dostatočné je, ked len hlavné pravdy viery poznajú; dostatočné je, ked vo sviatosti Oltárnej vierou vedia poznať božského Spasiteľa. Nevinnosť ich duše hojne vynahradí nedokonálosť poznania právd viery. Milí kresťanskí rodičia! veľkú vdaku ste podlžní pápežovi Piusovi X. za toto jeho poučenie a nariadenie. Ktorý rodič by si najvrelejšie nežiadal dieťa svoje tak vychovať, aby milovalo čnosť, opovrhlo hriech, aby bolo skromné, poslušné, úctu preukazujúce, čistého srdca, aby vedelo krotiť svoje náruživosti? Ale kto môže úspešnejšie ohybovať a takýmto smerom viesť vnímavú dušu dieťaťa, ako v prevelebnej sviatosti žijúci Ježiš? Preto žiada sv. Otec, aby ste dietky
