Cseri Miklós szerk.: A Kisalföld népi építészete - A Győrött 1993. május 24-25-én megrendezett konferencia anyaga (Szentendre; Győr: Szabadtéri Néprajzi Múzeum, Xantus János Muzeum, 1994)

FILEP Antal: Nagytáji egységesség és regionális tagolódás a Kisalföld építő kultúrájában

Tak sa zdáva, ze na oblasti, udrzujúcej svoju kontinuitu, dősledkom rozmanitého hospodárenia veíkych rodín vytvorilo sa silné roínícke hospodárstvo, ktoré tvorilo vyhodnú symbiózu s alodiálnymi veíkostatkami, a v rámci tradicného hospodárenia postupne sa zmodernizovala. Autor skúmal aj to, ze aké staviteTské prvky súviseli s tymto vyvojom. Napríklad na uspokojovanie nárok veíkych rodín sa stavali väcsie domy vo forme písmena „L". V tychto domoch boli aspoh 3 obyvacie miestnosti. Tu sa nepouzívala sochová-sedlová stresná kostrukcia; na skladovanie sena, co aj vyvázali, stavali obrovské stodoly s drevenou konstrukciou a trstenymi stenami. Na vychodnej casti tej oblasti, ktorá v znacnej miére stratila svoju kontinuitu a kde po znovuosídlení sa uplatnili allodia, dominancia panstiev, do konca 60-tych rokoch 20. storocia stavanie dedinskych domov zachovalo archaickosí, táto oblast znacne zaostala aj co sa tyka prevzatia modernizácie 19. storocia. Stúdia sa zaoberá aj so stykmi, tendujúcimi sa k susednym oblastiam, ako aj k ohraniceniam. Na juznych, juhozápadnych a severnych perifériach sa zjavil takzvany „dorn s dymovou izbou". Dôvody rozdeîovania a rozsirovania izieb, kúrenych kachlami z vonka a „domu s dymovou izbou" mőzeme hl'adaf v spolocensko-hospodárskych pomeroch 15. a 16. storocia. Autor konstatuje, ze jednoliatá veíká oblast, ktorá sa délita na vychodny a západny blok, sa pokracovala aj smerom k rakúskym, slovenskym a moravskym oblastiam. Styky sa zaídadali na základe starsích splocnych stredovekych korehoch, v úzkom spoloőnom vyvoji po viae stárocia. Autor sa domnieva, ze analyza spolocnych ert a spolocného dedicstva je veîmi dőlezitá, preto musíme skoneovaf s orientovaním sa vyskymov na predhistorickú dobu. Zmeny historického a národopisného charakteru je potrebné skúmat predovsetkym vo svojom plnom priebehu. Taktiez nemőzeme skúmat sústredujúc sa iba na etnické specifiká. őpeciálne javy ani nemőzeme spoznat bez poznania vseobecnyeh. Autor sa snazil skúmat spomínanú oblast v stredoeurópskych perspektívach.