Cseri Miklós szerk.: A Kisalföld népi építészete - A Győrött 1993. május 24-25-én megrendezett konferencia anyaga (Szentendre; Győr: Szabadtéri Néprajzi Múzeum, Xantus János Muzeum, 1994)
FILEP Antal: Nagytáji egységesség és regionális tagolódás a Kisalföld építő kultúrájában
Jednoliatosl a reyionalne cimente stavebnej kultúry Podunajskej níziny Autor uz dlhsiu dobu pravidelne uskutochoval terénne vyskumy na Podunajskej nízine, v oblasti medzi Bratislavou, Rabom (Győr), Komárom a Ostrihomom (Esztergom). Vobdobí stredoveku táto oblast bola obyvaná najhustejsie, mala rozvíjané hospodárstvo, bola svojho casu najvyspelejsia. Prevazná vácsina obyvateístva, ktorá tu od stredoveku byvala nepretrzite, bola potomkom starych Madarov. Po roku 1918 severná cast od Dunája patrík Ceskoslovensku, juzná cast k Madarsku. Autor vyskumy uskutochoval na obidvoch stranách. Na západnej casti oblasti zije nemecké obyvatelstvo. Severná a severovychodná cast je obyvaná Slovákmi. V období 16. storocia prisli na skúmané územie aj chorvátski utecenci. V madarskej národopisnej literature sa nachádza len veTmi málo publikácií, ktoré sa zaoberajú s Podunajskou nízinou ako celkom. Od tridsiatych rokoch miestami sa konali aj intenzívnejsie vyskumy, ale vysledky tychto zcasti sa znicili a kvôli svetovej vojne sa nemohli stat duchovnym majetkom kazdého. Profesor István Tarasi od roku 1950 plánovite usmerhoval svojich ziakov, medzi nimi aj autóra étudia, na skúmanie tejto oblasti. Autor objashuje fakt, ze spornínanú oblast charakterizujü trojdielne obytné domy (izba-kuchyha/ pitvor a ohnisko/ - komora/izba). Vchod v kazdom prípade bol cez pitvor. Hospodárs^ke miestnosti (komora na obilniny, mastaí, zásobník sena, uhlie) stavali pod spolocnú strechu s obytnou castou, s totoznym pôdorysom a stresnou konstrukciou. Obyvaciu cast vzdy vykurovali z kuchyne, zvácsa s takymi kachlami, ktoré sa stavali z kachlíc miskovitého tvaru. Kachle, zvycajne valcovitého tvaru boli postavené na hranol. Vyskytovali sa aj leziace varianty so stvorcovitym pôdorysom s oblúkovitymi stenami. Táto posledná forma pripomínale vrchnák rakvy. Mala varianty postavené z blata a hliny. Zriedkavejsie aj stojacie, hranolovité pece mali z hliny postavené varianty. V kuchyni varili na prípecku, umiestnenom popri bocnymi stenami pece, respektive na tychto vybudovanych kotloch a popri otvorenom ohni. Na pecenie chleba sa stavali pece, vycnievajúce smerom nasusedny pozemok. Tradícia stavania tohto typu pece jeznámaz recentnych údajov zo Szentendrejskych ostrovov, z oblati Podunajska, a z doby tureckej; na základe archeologickych vyskumov aj z oblasti medzi riekami Dunaj a Tisa ako aj zo Zátisia. V madarskej národopisnej literature tento system je známy ako „stredomadarsky typ domov" („középmagyar háztípus"). Autor sa domnieva, ze na Podunajskej nízine poznali aj zachovali svojskú, archaickú verziu spomínaného typu domov. Dôsledkom toho dorn Podunajskej níziny má veía spolocnych znakov s bezprostrednym historickym predchodcom domu Vefkej uhorskej níziny. V premenách tychto dvoch oblasti tiez mőzeme vidief súvislosti. Na Podunajskej nízine, kde po tureckych vpádoch bolo potrebné územie znovu osídlif obyvateístvom, pouzívanie hlinenej-blatovej pece s vonkajsím vykurovaním, ktorá mala formu vrchnáku rakvy, sa stal vseobecnym. Na oblastiach Velkej uhorskej níziny sa odohral podobny procès vyvoja. Tarn kachle stredovekého pôvodu vystriedala hlinená pec formy kopy, neúplnej kúzele a ihlanu. Prevazná vácsina Podunajskej níziny ukazuje jednotny Charakter stavitelskej kultúry, skupiny domov majú pozoruhodne homogénny Charakter. Dôlezitym faktom je, ze na územiach ktoré pocas tureckej nadvlády zachovali svoju kontinuitu - do obdobia rozpadu tradicionálneho stavu sa zachovali vycnievacie chlebové pece a vykurovanie kachlami. Územie, ktoré stratilo svoju kontinuitu a bolo od 17. storocia znovu osídlené, sa zrieklo pouzívania osobitnej chlebovej pece. Spoínané dva typy sa ocividne od seba lísia, rozdelovaciu ciaru severo-juzného smeru tvorí povodie rieky Váh a Nitra a hranica medzi Rábskou (Győr) a Komárhanskou zupou.
