Palla Ákos szerk.: Az Országos Orvostörténeti Könyvtár közleményei 42. (Budapest, 1967)

Bokesová—Uherová Mária: Ohlas náuky Ignáca Filipa Semmelweisa na Slovensku

znemožňovalo občiankam, ktoré maďarčinu neovládali, navštevovať kurzy. Prevažná časť slovenského obyvateľstva Uhorska ostala tak potom bez odbornej pôrodníckej pomoci. Na opätovnú adresu uhorských lekárov uhorskému ministerstvu vyučovania zriadila sa na základe ministerského dekrétu z 29.. októbra 1872 škola pre pôrodné asistentky so sídlom v Bratislave, s vyučovacím jazykom maďarským, nemeckým a slovenským. Riaditeľom školy bol ustanovený s platnosťou od 1. januára 1873dr. Ján Ambro ako zaslúžilý pracovník na tomto úseku zdravotníctva. Škola pre pôrodné asistentky bola zriadená pri pôrodníckom oddelení, umiestnenom v budove krajinskej nemocnive v Bratislave. Mala k dispozícii veľmi obmedzený počet miestností a nebola v samostatnom trakte budovy, čo nebolo v súlade s požiadavkami, ktoré dr. Ambro vytýčil už vo svojej brosúre Irányeszmék ... . Avšak i napriek počiatočným ťažkostiam sa ujal dr. Ambro svojej úlohy veľmi zodpovedne. Pre svoje poslucháčky vydal už hneď v nasledujúcom roku učebnicu v slovenskej reči pod názvom Kniha o pôrodníctve pre baby. Vydal ju u známeho skalického nakladateľa Skarnicla v roku 1873. Táto učebnica vznikla síce ako kompilát na základe viacerých v tom čase používaných pôrodníckych príručiek. Pre krátkosť času a nevyhnutnú potrebu učebnice nedalo sa. ani ináč postupovať. Knihu venoval dr. Ambro svetlej pamiatke Ignáca Filipa Semmelweisa. V úvodnej stati načrtol jeho stručný životopis, zhodnotil jeho dielo a prínos, ktorým obohatil lekárske vedy. Doslovne napísal, že Semmelweis «za šľachetný účel svohjo života si uložil skúmať pravdivú príčinu zimnice šestonedelnej (horúčky omladníc, pozn. autora), ktorá hlavne v ústavoch pôrodníckych hrozne zúrila. Semmelweis tažký tento problém zdarné rozlúštil a vynašiel, že príčina tejto hroznej nemoci je vsanie hnilých látok a následkom toho otrávenie krve. Akonáhle vynašiel pravdivú príčinu, súčasne vynašiel i istý prostriedok k zachráneniu.)) A ďalej sa zamyslel nad jeho smutným osudom a neuznaním jeho objavu: «Roky uplynuli a zásluha Semmelweisova, sotva že od jednotlivých bola uznaná. Vznešení mužovia z chatrných príčin k strate človečenstva chatrne jednali o skúmaní, zásluhe a významnosti vedy Semmelweisovej. Z roka na rok významnosť vedy Semmelweisa vždy vo väčšom kruhu sa rozširuje, ale teprv budúceho historika