Palla Ákos szerk.: Az Országos Orvostörténeti Könyvtár közleményei 42. (Budapest, 1967)

Bokesová—Uherová Mária: Ohlas náuky Ignáca Filipa Semmelweisa na Slovensku

zaujali stanovisko k týmto pomerom a snažili sa vymôcť nejaké opatrenia na ich zlepšenie. Ako hlavná príčina veľkej dojčeneckej úmrtnosti bola zistená nedostatočná a nesprávna opatera nemluvniat a mladých matiek, ked'že počet vyškolených pôrodných asistentiek, ktoré vyšli z kurzu na budapeštianskej lekárskej fakulte bol vzhľadom na všeobecnú potrebu stále veľmi nízky. Na 10—20.000 obyvateľov pripadla priemerne len jedna. Počet odborných lekárov, ktorí sídlili prevažne len v mestách bol tiež pomerne nízky. Aby sa nedostatok týchto odborných zdravotníckych pracovníkov aspoň čiastočne zlepšil, podali uhorskí lekári Ministerstvu vnútra návrh na zriadenie škôl pre pôrodné asistentky vo viacerých mestách v Uhorsku. Najväčšiu iniciatívu prejavil dr. Ján Ambro. V 46-stránkovej brošúre nazvanej Irányeszmék a magyar állam terúletén felállítandó bábaintézetének szervezésénél načrtol potreby uhorského zdravotníctva, najmä vo vzťahu k ochrane mladých matiek a dojčiat. Poukázal na to, že vývoj moderného pôrodníctva musí ísť v intenciách náuky I. F. Semmelweisa. V úvode práce písal o význame jeho náuky pre lekárske vedy a hygienu. Zastával stanovisko, aby sa pôrodné oddelenia čo najviac separovali od iných oddelení nemocníc, aby sa tak predchádzalo možnosti infekcie a aby sa v týchto oddeleniach prísne dodržiavala čistota prostredia. Vo svojej práci dr. Ambro dalej zaujal kritické stanovisko k' vyškoleniu pôrodných asistentiek a navrhoval, aby sa zriadili samostatné školy pre pôrodné asistentky, najlepšie pri samostatných pôrodníckych ústavoch, kde by sa budúce pôrodné asistentky mohli dokonale vyškoliť po teoretickej i praktickej stránke. Pri lekárskej fakulte navrhol dr. Ambro zriadiť samostatnú katedru pôrodníctva pre medikov a oddelene kurz pre pôrodné asistentky, lebo spoločné školenie medikov a asistentiek, ako sa to dovtedy praktizovalo, nebolo vyhovujúce ani pre jedných, ani pre druhú zložku. Pre vyučovanie asistentiek navrhoval jednoročný učebný čas. Vyučovanie sa malo skončiť prísnou skúškou pred komisiou, v ktorej mal byť okrem príslušného profesora zastúpený aj pôrodník alebo mestský fyzikus a člen krajinskej zdravotnej rady. Pri vyučovaní sa malo prihliadať k tomu, aby asistentky ovládali jazyk obyvateľstva, medzi ktorým budú pôsobiť. Tým myslel predovšetkým na slovenčinu, ked'že dovtedajšie kurzy sa konali výlučne v maďarskom jazyku, čo