Nógrád Megyei Hírlap, 2000. szeptember (11. évfolyam, 205-230. szám)
2000-09-13 / 215. szám
PRÍLOHA NOVOHRADSKYCH NOVÍN 13. SEPTEMBRA 2000 Potrebovali by sme ucitel’a jazykov! Slovensko-madarská vymena názorov v Salgótarjáné Slovensky jazykovy program na pocítac Program zostavil syn riaditelky skoly, aby ul’ahcil prácu teranskym ziakom V roku 1999 zalozili v Salgótarjáné Slovensky Priatel’sky Klub, clenovia klubu sú Slováci zijúci v Salgótarjáné, l’udia, ktorí sympatizujú so Slovákmi, a Pudia, ktorí sa zaujímajú o slovensky jazyk a o slovenskú kultúru. Programy májú pravidelne kazdy mesiac, to zn. schődze, rozhovory, pria- tel'ské stretnutia, kulturálne podujatia, vylety, atd'. Z prípadu na prípad pozvú aj host’ov z ostatnych osád zupy a aj zo Slovenska. Nedávno sa zhovárali s clen- mi predsedníctva Novohrads- kej slovensko-mad’arskej pria- tePskej spolocnosti, ktoré má sídlo v Lucenci. Téma rozho- voru bola, aké moznosti sú na rozsírenie priatel’skych stykov. Táto organizácia má clenov z Mad’arska - zo Salgótarjánu, zo Szécsénya, z Balasskych Darmőt - predseda tejto civilnej organizácie Ervin Geró, podpredseda Pavel Jaroslav Kmlik a Peter Markotán referovali o svojej práci, co sa stalo od roku zalozenia 1994. Pestry referát prijali s nad- sením a pritom zdőraznili, ze styky a priatel’stvo medzi dvo- mi národmi je aké dőlezité. Tibor Bállá zo Szécsénya hovoril o spolocnych tra- díciach, o spolocnej historickej minulosti, ako sa staraf o pa- miatku Rákócziho a o d’al- sích konkrétnych veciach. László T. Pataki zmienil sa o práci ako treba osetrovaf priatel’stvo medzi dvomi národmi a ze v médiach nedajú vhodny dőraz k tomu, zdő- raznil, aby aj dospelí sa ucili po slovensky. Viacerí hovorili o tóm, ze v poslednej dobé pozoruhodne sa zvysil záujem o slovensky jazyk. Necakanym prekvapením bolo, ze v Salgótarjáné v troch strednych skolách - Madách, Kanizsai Dorottya, a Bolyai - a v jednej základnej skole - Gagarin - je záujem o ucenie slovenského jazyka. Slovenskí hostia uznanlivo hovorili o práci Slovenského priatel’ského klubu a o mensi- novej samosprávy a sl’úbili, ze zabezpecia ucitel’a jazykov, aby aj v Salgótarjáné vedeli vyucovaf slovensky jazyk. Toto slovensko-mad’arské priatel’ské stretnutie bolo vel’- mi uzitocné, lebo sme poculi vel’a dobrych návrhov na to, ako zabezpecif aj financ- né prostriedky na kulturálne styky. O stretnutí podávala správu aj Mad’arská televízia. ________________________Gy. Sándor Szabó Skupina úcastníkov priaterského vecierka__________________________________________________________________! Byvaly kantor sa módii a spieva po slovensky S jednym najlepsím priatel’om je stary harmonium Pevnym hradom je nás Boh... desafrocia spieval túto pes- nicku stary kantor Ján Török v Sudickom evanjelickom kos- tole. Niekol’ko rokov svoje mi- esto má uz len v kostolnej lavici, ale aj teraz je dusevne verny k Bohu, tak ako predtym, ked’ bol aktívnym kantorom, zástupcom farára a vedűcim mládeze. Pripomína ho na to aj modlitná knízka napísaná na slovenskom jazyku s go- tickymi písmenami, ktorú dostal na konfirmáciu, ked’ mai este 12 rokov. Od tej doby ju pouzíva a chráni. Ostal s ním aj stary harmonium, ktory bol úcasfou zivota starého kantora. Harmonium teraz stojí na hlavnom mieste kuchyni a stary kantor kazdy vecer hrá na nőm. Hlas starého hudobného nástroja uz nie je taky hluőny ako kedysi, starému clovekovi prsty uz nefungujú tak ako v mladosti, napriek tomu pesnicka Pevnym hradom je n᧠Boh po slovensky znie kazdy vecer zo srdca v Sudiciach. Ked’ sme tam boli, porozprával nám, ze v 40-tich, 50-tich ro- koch o Vianociach, pred Sted- ry m vecerom spolu s ostatnymi mládencami v kostolnej vezi spievali po slovensky. Tento prílezitostny chór tak spieval, ze bolo ich pocuf aj na druhom brehu Ipl’a. Od istého casu l’udia uz cakali na adventsky pozdrav zo Sudíc... Niektorí sa modlia v kos- tole, ale pre mna hra na tomto starom hudobnom nástroji je modlitbou a bude to tak do konca mőjho zivota - rozcíti sa 77 rocny Ján Török. A preco je tento stary clovek tak zavazany k sloven- skej reci? O tóm takto hovorí: - Moja matka a otec, stary otec doma hovorili vzdy po slovensky, takze ako kojenec nasával som do seba slovenské bytie, a doteraz som zostal k tomu verny. Vtedy, ked’ som isiéi do skoly, zacal som sa ucif po mad’arsky. Ostatné deti robili si posmech zo mna, vysmiali ma, trpiel som, ale naucil som sa pekne, poctivo po mad’arsky - ved’ pocujete aj vy, rozosmial sa Ján Török - a zacal spievaf najprv po mad’arsky a potom tű istú pesnicku po slovensky - dokázal nám, ze má pravdu. 1996 Vel’ká noc - pos- ledná prílezitosf, ked’ Ján Török spieval na jazyku svo- jich predkov v Sudickom evanjelickom kostole. Slúzil styridsafsesf rokov, zialí nad zivotom a zije k pa- miatkám. Hovoril, ze na za- ciatku septembra bude maf 77 rokov, priblizne vtedy, ked’ tento ciánok vyjde v novinách. Co iného by sme mohli robif? Prajeme starému kantorovi veselé srdce, dobré zdravie a po- kojné dni. Vyucovanie slovenského jazyka v národnostnej skole v Teranoch má pekné vys- ledky. Deti v základnej skole a v skőlke májú tyzdenne viac hodín slovenciny, oboz- námia sa s jazykom a kul- túrou svojich predkov. Páni Brozsová, ako vedúca ins- titúcie dáva pozor na prácu v skole a v skőlke, nám po- vedala: vd’aka miestnej men- sinovej samosprávy za fi- nancnú podporu a preto vset- ky podmienky sú dáné, aby sme mohli na úrovni, kihűlne pracovat’. Spolupráca medzi skolou a miestnou kniznicou je vy- bomá, v kniznici mözeme nájst’ vel’a slovensky eh kníh, aj to ukazuje nadsenosf a zod- povednosf clenov miestnej mensinovej samosprávy. Zák- ladom terajssej práce je, ze z vlanajsej centrálnej pomoci sme mohli kupit’ pocítace, knihy, ktoré pomáhajú vyucovat’ slovensky jazyk, tele- vízor, video - hovorila páni Brozsová. V tomto skolskom roku sme objednali a dostali ucebnice slovenského jazyka od vydavatefstva Mikszáth Kiadó, ktoré má sídlo v Novo- hradskej zupe. Plánujeme, ze dobry styk s nimi zachováme po cely rok, nie len v lete budeme s nimi rokovaf. znamená, ze na rőznych os- lavách, napríklad natradicnom národnostnom dni v Teranoch, kde hlavne mladí pri- pravia a spravia. dobni náladú. Na národnostnom dni v Banke teranské deti predviedli tradicny slovensky zvyk dna Jána, samozrejme po slovensky a s tym dosiahli vel’ky ús- pech. Do konca róka alebo najneskorsie na jar by chceli ot,vorif slovensky dóm, kde by ukázali, ze ako zili ich predkovia a aké starodávne zvyky mali v dedine. Samozrejme pri- jímajú vsetok pomoc, napríklad syn páni Brozsovej je pos- luchácom univer- zity, studuje mate- matiku informatiku, zostavil taky program, co ul’ahcí ucenie jazyka, tak pomohol 28 teranskym ziakom. ________________________-szgysK azdá veková skupina s radost'ou sa zúcastni na teranskej nedele______ D eti sú uz sebaistí, co sa tyka slovenského jazyka, to Pevne zije láska k rodinu a príbuznym Zijeme tu v Mad’arsku (11) Krvné príbuzenské styky, príbuzenské stupne evidovali aj u Slovákov v Mad’arsku. Termíny, s ktorymi oznacili príbuzenské vzt’ahy sú rőzne, sú odlisné podl’a nárecia a ani obsahove nie sú jednotné. Napr. v Répásskej hute nemajú osobitné termíny na sióvá fiú a saját fiam, a pritom u Slovákov z Békésskej Caby - je beznym slovenskym zjavom - májú: chlapec - fiú, máj sin - saját fiam. (Základné príklady bériemé z tychto dvoch obcí, ale ukázeme aj z inych osád, z inych régií.) V Répásskej hute a v N íred’házi pomenovanie pra- rodicov sa stane opísaním: dédpapa - stari, tato, tatov, starin otcom, otec, v Békésskej Cabe na to májú osobitné termíny: dédapa - predstari otec, dédanya - predstará maf. Na Juhovychodnej Nízine pou- zívajú na vsetky predoslé ge- nerácie ten isty termín: apovka, mamovka. Skoro u kazdej slovenskej skupiny pouzívajú osobitné termíny na starych ro- dicov: stari tato, stara mama (Répásska huta), stará babka (Bakonycserj a) dzedo, baba (Ohuta), apapo, amamo (Répásska huta), Fiskalitás Huta (Mátraszentimre), stari otec, stará maf (Békésska Caba, Juho- vychodnáNízina) stari apouka, stará mamika, starjí (Kesztölc, Sári, Péteri, Nyíregyháza). Aj pri pomenovaní rodi- cov sú rozdiely: tato, mamo (Ohuta, Mátraszentimre) starí, otec, matka (Répáshuta, Csővár, Püspökhatvan), otec, mat’ apó, apu - mamo, mama (Békésska Caba, Juhovychod- ná Nízina) Súrodencov rozliSujú pod- l’a rodu: brat, sestra (ked’ aj vek chcú povedat’, tak: starí brat, starsia sestra), deti taktiez: sin, dívka, dzevka, diovka. Vnúca na Juhovychodnej Nízine s jed- nym slovom: vnuőka, zried- kakedy chlapca: vnuk. (V Ní- red’házi dievca : vnúca.) Súrodenci starych rodi- cov a súrodenci rodicov sú pomenované podl'a rodu: ba- ci, báci, bat’o, bát’a. V Zem- plíne a v Buku je néni, nenika, néna nénika. Nana, nanicka - v Novohrade, okolo Pestu a na Juhovychodnej Nízine. Obvykle pouzívajú termíny bratranec, sesternica (v Ré- pásskej hute sestranica), v stre- doslovenskom nárecí v Novohrade, okolo Pestu a na Juhovychodnej Nízine: bratnik, sesternica (v Níred’házi: bra- tinák). U nekrvnych príbuznych vyzdvihneme termíny na po- menovanie rodicov manze- la/manzelky. Obvykle svokor, svokra (v Répásskej hute sveker, svekra), após, anós, apovka, mamóska hlavne v Békésskej Cabe a na Juhovychodnej Nízine. (Csővár: test, testiná) Pomenovanie súrodeneovej manzelky/man- zela v Békésskej Cabe a na nízine je Svagor, sógor, andika. V Répásskej Hute a v západ- nom nárecí je sveger, svegerina (v Níred’házi nepoznali termín andika). Pomenovanie man- zela/manzelky u deti v Bé- kéískcj Cabe je zaf, zat’ko, v Répásskej hute je zef a nevesta. V Békésskej Cabe a na Juznej Nízine pomenovanie kmotrov je koma, kmotor, kmotra a v Répásskej hute je kmoter. Termín kmotra je vsadé pouzívany. Pomenovanie krstného ot- ca, krstnej matky v Répásskej hute je krstni tato, krstná mama, v Békésskej Cabe krsní otec, krsná maf, a krstné diefa je v Répásskej hute krstniatko, krstniatka, v Békésskej Cabe krsní, sín, kesnád’iovka. U kazdej slovenskej skupiny v Mad’arsku pri pomenovaní prí- buzenskych vzfahov násled- kom mad’arizácie obvykle pouzívajú mad’arské termíny, viackrát tak, ze mad’arsé sióvá dostanú slovenské koncovky. Dedicsky poriadok v ro- dine je vsadé totozny, obvykle deti zdedia pozemok a majetok. Stáva sa, ze len chlapci (Kesztölc, Pilisszent- kereszt, Püspökhatvan) zdedia vsetko. V kazdej slovenskej osade aj dóm on zdedí. Casto rozdelia majetok vtedy, ked’ rodicia este zijú, ale obvykle len vtedy, ked’ rodicia uz sú mrtvi. (Pokracujeme)
