Nógrád Megyei Hírlap, 1998. október (9. évfolyam, 230-255. szám)

1998-10-07 / 235. szám

PRÍ LOH A NOVOHRADSKYCH NOVÍN

7. OKTÓBER 1998.

Spolocny hlahol zvonov

Na základe projektu slovenského architekta Petra Abonyi- ho polozili nedávno v Teranoch základny kamen zvonice. Podobny pripravi mad’arsky umelcc pre druzobnú dedi- nu, Opatovskú Novú Ves. Zvony s rovnakym latinskym nápisom lejú pre obidve osady v Őrbottyáne a slávnostne ich vysvätia o rok. Na oslavách v Teranoch sa ziicastnil aj predseda Celostátnej slovenskej samosprávy Michal Mata, ktory vo svojom prejave pozdravil symbol pria- tel’stva medzi dvomi státmi, skryty v "spolocnom hlahole zvonov”. Pripravili sme s ním krátky rozhovor.- Blizia sa komunálne vol’by, v rámci ktoiych sa budú konat’ aj vol’by do mensinovych samospráv. Oproti pre- doslému cyklu sa vo viacerych osadách obcania rozhodli tak, ze si zvolia svoje ntensinové fára. Ako lúlo skutocnost’ hod- notile?- Je to potesitel’ny proces: národnosti a medzi nimi aj S lováéi v Mad’arsku si uve- domili, ze ich samosprávy sú najlepstm prostriedkom a fórom na uplatnenie vlast- nych záujmov. Prostrednic- tvom nás mőzu organizovaf a rozvijat’ zivot danej komu- nity. Popri tom je vsak aj mnoho problémov.- Krátko po májovych

vol’-bách ste si pytali osobné stret/7uties Viktorom Orbánom, kto-ré sa dodnes

neuskutocnilo...- Predstavitelia domácich mensín naozaj iniciovali ta- kéto stretnutie, na ktoré sme sa aj pripravili so spolocnym sta- noviskom, ziaF, rokovanie sa doteraz neuskutocnilo. Verím vsak, ze teraz, ked’ sa na celo Úradu pre národné a etnické mensiny dostal v oso-be Tosa Donceva domáci ’’národ- nostny clovek”, si s pánom premiérom v co najkratsom case zasadneme za spoloőny stol. Nase pripomienky a návrhy sa tykajú najmä fun- govania miestnych a celostát- nych mensinovych samospráv. Musíme si vyjasnif ich právne postavenie a fmanco- vanie. Ak totó neexistuje, potom nám darmo vravia, aby sme vyuzívali svoje moznosti. Konkrétne úlohy - napriklad aktivity v oblasti skolstva, os- vety, vydavatel’skej öinnosti - nemőzeme zodpovedne pri- jaf. Rád by som poukázal aj na nás návrh na novely národ- nostného, samosprávneho a volebného zákona, ktoré sme

vypracovali spolu so vset- kj/mi národnost’ami za pol róka. Tieto mala predostrief parlamentu este predoslá vláda. Chceli by sme na ne upozornit’ i súcasnú vládu - mali by sme si spolu sadnúf, po-rozprávaf sa v záujme toho, aby sa novely cím skőr dós-tali pred parlament. Ak sa ones- koríme, tak sa vo veci národnosti zijúcich v Mad’arsku zase nie nestane. Medzi novelami figurujú okrem iného aj nase návrhy smeru- júce k vy-rieseniu parlament- ného zastú-penia mensín, ako aj návrhy smerujúce k rozsíreniu právne- ho pősobenia miestnych

’’vel’kych” a mensinovych samospráv, k ich spolupráci.-Ako vidíte stav Slovákov v Novohrade?- Situácia nie je ruzová, forma existencie v malych osadách este znásobuje spome- nuté starosti a problémy. Pred- nost’ou je vsak to, ze oby- vatelia ”zeme Palócov” sú nielen geograficky, ale aj po l’udskej stránke v blizsom kontakte s materinskym národom. Pohranicné slovensko-sloven- ské a slovensko-mad’arské vzt’ahy sa pekne rozvíjajú nielen v oblasti kultúry, .sportu, ale aj v oblasti ekono- miky, na co mámé pocetné konkrétne príklady. Velkym problémom je vsak to, ze slo- vencina sa coraz viacej ”opot- rebúva”. Aj v Novohrade mámé pekné príklady na vyuöo- vanie v kniznici, skole alebo v táboroch, napriek tomu málo mladych l’udí ovláda a odvázi sa hovorif recou svojich pred- kov. Preto by bolo potrebné rozsírif okruh pősobnosti adat’ väesi priestor jazyku v nasom kazdodennom zivote. Myslím si, ze aj na nás sa vzt’ahujú verse mad’arského lyrika: „národ zije vo svojom jazyku”

Vyucba národnostného jazyka

Na území Novohradskej zupy vo vySe dvadsiatich ob- ciach zijú Slováci. Z tychtho dedín pomerne vel’a ziakov navstevuje Strednú Ob- chodnú a Hotelovú skolu v Balasskych Darmotách.

Vedenie skoly sa rozhodlo zaviesf vyuőbu slovenského jazyka. Ucebny plán obsahuje popri vyucbe mensinového jazyka aj informácie o kultúre, historii a národopise Slovákov ako i informácie o materskej krajine.

Stutenti si osvojujú ucivo jednak na vyucovacích hodi- nách, jednak v rámci mimo triednej a mimoskolskej cin- nosti. Vyucba prebieha z uceb- níc (Horváth-Kmef-PecsenyePesti: Slovensky jazyk, Mária Barthová-Fazekasová: Sloven- éina pre zaéiatocníkov a stred- ne pokroéilych), ktoré boli vy- dané so súhlasom a s pod- porou Ministerstva vzdelá- vania a skolstva Mad’arskej re- publiky. Uéebnicová látka je doplftovaná podl’a potreby od- bomou terminologiou, pomoc- nou literatúrou, videokazetami a aktuálnymi informáciami najmä z národnostnej tlace.

Ciel’om mensinového vzde- lávacieho a vyuébového programú je pomőct’ mladym l’u- d’om nájst’, zachovaf a rozvíjaf vlastnú identitu, ako i prijaf od- liSnosti a naucif sa aktívne zif v multikultúmej spolocnosti.

Dr. Veronika Pintérová

Národnostny festival vo Venarci

Uz je tomu viac ako lo rokov, co na podnet Anny Hugye- covej zacali organizovaf vo Venarci národnostné stretnutie. Odvtedy sa kazdo- rocne usporiadané podujatie stalo tradíciou, ktorá v kultúrnom zivote dediny zastáva vyznamné miesto. Program stretnutí sa pos- tupne obohacoval ozivo- vaním starodávnych zvykov, oberackovym sprievodom i vecernou veselicou.

V tomto roku sme v sobotu 19. septembra cakali Venar- canov pozvanych hostí. Nasfastie vydrzalo aj pocasie. Predpoludním sa konala evanjelická slovensko-mad’arská bohosluzba,_ ktorú viedli pán farár Ján Durov z Vel’kého KrtíSa, Páni farárka Alzbeta Nohiková zo Sarvasa a András Szabó pán farár z Venarcu. Popoludnajsí program sa zacal veselym oberackovym sprievodom.

Pokracoval najavisku, kde najpv András Kollár vicestaro- sta Venarcu privitai vsetkych prítomnyeh. Potom uz nasle- doval pestry kultúrny program v ktorom vystupovali sloven- ské súbory z Hrusova, Príbe- liec, Plachtiniec aDobrej Nivy. Z Mad’arska tu boli súbory z Hornych Petian, Sámsonu ako

aj domáce skupiny Rozmarín a Guzsa- lyas. Nase pozvanie na celodenné pozvanie prijala Ru- zenka Beráneková- Egyedová predsed- nícka ZSM a pra- covnícka CSS Daniela Onódiová.

Pekné podujatie obohatili aj dve vystavy: vystava fo- tografií zo zivota nasich folklórnych skupín a tzv ’’sedliacka izba” pri kultúrnom dome v ktorej sme okrem iného mohli vidief aj bábiky zo súpolia z tvorby Evy Hege- dűsovej.

Vecer si kazdy mohol vybraf, kde sa chce zabávat’. V skole hrala do tanca Tudóvá hudba Dobrona, kym v kultúrnom dome zneli disco tóny.

Mámé dobry pocit, ze sa nám podarilo zorganizovaf pekny den a vytvorif atmos- féru pohody a priatel’stva.

Vd’acíme za to Obecnej samospráve, Národnostnej slovenskej samospráve, miestnej pobocke ZSM, Kniznici, Materskej skőlke, Základnej skole a samozrejme odusevnenym obyvatel’om nasej dediny.

Finacne nás podporila Verejná nadácia pre národné a etnické mensiny v Mad’arsku.

Tábor v Tatrách V Nízkych Tatrách mali slovensky jazykovy tábor deti z Hornych Petian. Do prekrásneho prírodného prostredia ich pozvala druzobna obec Jasenie. Fi- nancné náklady hradili z penazí získanych z nadácií, ako aj zupného slovenského zväzu a miestnej obecnej samosprávy.

Ucili sa v Brezne - V oktőbronového skolského róka znova zacne svoju prácu v Sápovskej základnej skole slovensky tanecny a dramaticky krúzok.

V letesi jeho 5 clenov si v Hronci osvojovalo javis- kové znalosti pri nas- tudovaní divadelnej hry, ktoou sa deti predstavili na záver divadelného tábora a taktiez sa predstavia na tra- dicnej národnostnej preh- liadke detskych di\adel- nyeh súborov v Sloven- skom Komlő§i.

Obnovenie klubu V tychto dnoch v Gute za materiálnej pomoci mensi- novej slovenskej samosprávy obnovujú priestoty Slovenského klubu. Striedanie uciteliek - Alzbeta Vargová Horváthováje novou ucitel’kou jazyka slovenského v obei Novo- hrad, nakol’ko predoslá ucitel’ka Alzbeta Juhászová - Muszková zmenila pra- covisko. Páni ucitefka Vargová bude zároven vyuco- vaf slovencinu aj v miestnej materskej skőlke.

Vzdy som lipol na svojich korenoch

Ked sa mi nedávno dostal do rúk casopis mesta Rétság „Hangadó”, so záujmom som si precítal krátky ciánok o zásluznej práci Michala Hesza, vykonávanej v oblasti jazdeckého sportu. Má eminentné zásluhy na tom, ze r. 19S5 vznikol v Rétságu Priatel’sky kruh palóckych jazdeov. On sám je trojnásobnym vífazom zupnych pretekov. Za dlhorocnú horlivú cinnosf v oblasti jazdeckého sportu mu nedávno udelili cenu Károlya Bérczyho. Nuz dővodov viac ako dost’ k tomu, aby sme ho vyhPadali.

Stretli sme sa v maliékej kancelárii rétságskej slovenskej samosprávy, ktorej pred- sedom je Michal Hesz. Ako povedal, vyuzili geografiekú blízkosf Slovenska a vyt- vorili si dobré styky s tamoj- sími úradmi a civilnymi or- ganizáciami, ktoré dokááu pri dvojej éinnosti vhodne vyuzívaf.

Ked’ som sa ho spytal, ako sa lesny inzinier stal cho- vatel’om koní, zosiroka sa us- mial.- Bola to dlhá cesta, jej zaőiátok siaha az do mőjho det- stva. Narodil som sa v ne- d’alekej osade Novohrad (Nógrád), v slovenskej gaz- dovskej rodine. Rodicia hos- podárili na 25 jutrách pódy a mali dobre vybavené hos- podárstvo, kde boli vzdy kone. Ja som mai uz v detstve svojho „vlastného” kona, s ktorym som pod dozorom otca vozil seno az do Budapesti. Uz v tom case som zboznoval kone. Táto láska ma nikdy neopustila.

Maly MiSko vSak neostal v rodnej obei. Stalo sa, ze r. 1958 priSiel do novohradskej skoly novy uciteT, slovenőinár Július Alt. On prehovoril sikov- ného ziaka, aby iSiel Studovaf do budapestianskeho slovenského gymnázia, kde aj r. 1964 úspeSne zmaturoval. Potom nasledovala Lesnicka a drevár- ska univerzita v Soproni, ktorú r. 1969 úspeSne absolvoval. S éerstvo získanym diplomom lesného inziniera pracoval naj- skőr v Salgótarjáné, neskőr sa mu podarilo umiestnif sa v Rétságu, kde sa aj usadil. Bol svedkom a aktívnym úcast- níkom procesu rozvoja, ktorym preSla osada, kym sa z nej stalo mesto. Zapojil sa do jeho spolocenského zivota a bol zvoleny za predsedu mest- ského a neskőr okresného vyboru Vlasteneckého l’udo- vého frontu. Okresnym tajom- níkom VCF bol byvaly pod- predseda DZSM Ondrej Srám, od ktorého sa vel’a naucil.- Vd’akasvojmu povolaniu som bol v neustálom styku s

prírodou a hl’adal som moznosti cím öastejSie sa odreagovávat’ od kancelárskej práce v teréne. Na mojich Stvomohych miláéikov som nezabudol ani v tomto období. Cakal som len na prílezitosf, aby som mai znovu vlastného kona. Na okraji Rétságu, v opustenej osade Pusztaszántó, sa mi podarilo zoznámif s jednym gazdom, ktory mi na svojom salaSi choval kona. TeSil som sa tomu ako kedysi v detstve. Prenajal som si mastaf byvalého státneho ma- jetku, kde som shcel vytvorit’ podmienky pre chov koní.

Do hospodárenia sa pos- tupne zapojili aj ostatní clenovia rodiny. Casom sa deti osamostatnili a vytvorili si vlastné podnikania.- Od r. 1990 sa venujem vyluéne svojej spoloénosti. Toto podnikanie uz presahuje hranice krajiny, ved’ plemenné byky som doviezol zo Slovenska a kone z Rumunska a Ukrajiny. Na mojom majeri v Szántódpuszte je v súcas- nosti 23 koní, 49 kusov roz- ného dobytka a na 200 hek- tároch pődy pestujem krmo- viny, ale aj slnecnicu, repku olejnatú a trocha obilia. Mohol by som pestovaf aj iné kultúry, ale som tej mienky, ze hospodár sa má zaoberaf len tym, comu sa rozumie charakterizoval svoju cinnosf M.Hesz.

Jeho kone nájdeme v Ra- kúsku, Nemecku a Taliansku. Roku 1985 zaloiilo tridsaf jazdeov PriateTsky kruh palóckych jazdeov. Dnes má 200 élenov a patrí medzi najsil- nejsie organizácie tohto druhu Novohradskej zupy. Udrzia- vajú odbomé styky s jazdec- kymi oddielmi okolitych kra- jín, chodia na návgtevy na Slovenko, do Ceska a do Rumunska a tohto roku sa chys- tajú do Talianska. V rámci od- bomych zájazdov navStívili svetoznáme dostihy v Pardu- biciach a nemenej známe stádo lipickych koní v Topoléian- kach. Predsedom kruhu jazdeov je Michal Hesz, ktory je právom hrdy na Sportové vysledky élenov.

Pri návsteve majera som sa mohol presvedeif, ze majiteT má dobry vzt’ah ku koftom, ale aj k ostatnym zvieratám. Bolo vsak vidief aj opak dőveru tychto prekrásnych zvierat k éloveku, ktory si ich ctí amá ich rád.- Rozumieme si. Dosiahol som to dobrym slovom a starostlivost’ou, ktorú denne pocifujú, - povedal na záver M. Hesz hladkajúc plemennú kobylu Egér, ktorá mu vraj vie aj myälienky éítaf.

Attila Majnek