Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (23. évfolyam, 2005-2014)
Francová, Zuzana: Pamiatky na šamorínskych mlynárov v zbierkach Žitnoostrovného múzea v Dunajskej Strede a Múzea mesta Bratislavy
Pamiatky na samorinskych mlynarov venejsej mediryteckej rodiny, posobiacej v 18. a 19. storoci vo Viedni a v Presporku. Viedenska vetva tejto rodiny pochadzala pravdepodobne z rodiny Aschnerovcov, dolozenej v roku 1765 v Kremnici. Franz Assner sa narodil vo Viedni v roku 1742 ako syn rytca Johanna Wenzela Assnera st. (okolo 1706 - 1748). Rytectvu sa ucil u Johanna Adama Naperta, v roku 1761 studoval na viedenskej Akademii vytvarnych umeni. Najprv bol cinny vo Viedni, okolo roku 1770 sa usadil v Presporku, kde posobil az do roku 1796. Venoval sa vylucne reprodukcnej grafike, vytvoril rytiny mnohych ilustracii do publikacii vydanych vo Viedni, v Presporku a v Pesti. Vyhotovoval aj ozdobne zahlavia cechovych listin, zvacsa s vedutami miest v ozdobnych rokokovych kartusiach (okrem Presporka napr. tiez Viedne a Kosic). Zomrel vo Viedni v roku 1810.14 14 Allgemeines Kiinstlerlexikon. Die bildenden Kilnstler alter Zeiten und Volker. Band 5 ARDOSAVOGARO. Miinchen-Leipzig : K. G. SAUR Verlag, 1992, heslo Assner, s. 473. Jeho grafiky sa nachadzaju v muzeach a knizniciach v Budapesti aj vo Viedni. 15 Jeho hlavnym dielom bolo Neueste Abbildung alter Kayser Kbnig. Regimenter z roku 1776. PATAKY 1951, c. d., s. 70-71. Allgemeines Kimstlerlexikon 1992, s. 474. Frantiskovym bratom bol iny znamy rytec - Leopold Assner (1742 - 1781), ziak grafika Johanna Ernsta Mansfelda. Do Presporku sa prest’ahoval v roku 1770 a zostal tu az do svojej smrti. Tiez tvoril medirytiny vedut, zahlavia cechovych listin a rozne ilustracie.15 Mariansky motiv v zahlavi atestu ponuka viacere suvislosti. V najstarsom gotickom pecatidle Samorina z 15. storocia je v pecatnom poli vyobrazena na trone sediaca korunovana Madona, ktora na pravej ruke drzi Jeziska a v l’avej ruke ma kral’ovske zezlo ukoncene pravdepodobne kvetom l’alie. Toto tzv. „hovoriace“ pecatidlo sa ako mensie mestske pecatidlo s obmedzenou pravnou silou v ramci mestskej kancelarie pouzivalo aj neskor, po zmene pravneho postavenia Samorina, kedy sa dostal na uroven mestecka tvoriaceho sucasf Mariansky obraz Blahoslavenej Panny Marie od Dornecka z roku 1835 (repro Jordanszky, s. 72)
