Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (23. évfolyam, 2005-2014)
Francová, Zuzana: Pamiatky na šamorínskych mlynárov v zbierkach Žitnoostrovného múzea v Dunajskej Strede a Múzea mesta Bratislavy
Zuzana Francova Presporskeho hradneho panstva.16 Mariansky motiv nachadzame aj na neskorsfch samorinskych pecatidlach. 16 BURAN, Dusan a koi. Gotika. Dejiny slovenske'ho vytvarne'ho umenia. Bratislava: Slovenska narodna galeria a Vydavatel’stvo Slovart spol. s r. o., 2003, s. 804, c. kat. 6.2.24, obr. 464 na s. 515. RAGAC, Radoslav - STRESNAK, Gabor. Pecate mesta Samorin do polovice 19. storocia. In Kapitoly z dejin mesta Samorin. Historicka konferencia pri prilezitosti 600. vyrocia ziskania mestskych vysad udelenych kralom Zigmundom. Disputationes Samarienses 5. Samorin - Dunajska Streda: Forum institut pre vyskum mensin a Vydavatelstvo Lilium Aurum 2005, s. 142-153. 17 JORDANSZKY, Ales. Kratki opis milostiwich obrazow blahoslaweneg Panni Marie Matki Bozeg, ktere w Kralowstve Uherskem, a w patricich k nemu Castkach, a Kragnach weregiie sa eta. Prespork pismem Belnaiho Dedicu 1838, kapitola Maria-Hdtski Obraz blahoslaweneg Panni Marie, w Mosonskeg Stolid, w Rdbske'm Biskupstwe, s. 73-77, repro na s. 72. Podia textu sa uvedeny mariansky obraz povodne nachadzal na esterhazyovskom hrade Forchtenstein. Knieza Esterhazy ho zveril do opatery frantiskanskemu radu. 18 RAGAC - STRESNAK 2005, c. d., s. 142-153. V pripade zobrazenia na listinach (a aj na medenej platni) vsak ide o odlisny typ stojacej Madony s Jeziskom. Najblizsou analogiou k nemu je ikonograficky typ marianskeho obrazu Blahoslavenej Panny Marie vo frantiskanskom klastore pri Neziderskom jazere, ktoreho rytinu v roku 1835 vyhotovil (Josef?) Dorneck.17 Tento mariansky motivje kombinovany s tradicnymi mlynarskymi znakmi, predovsetkym s mlynskym kolesom. Dalsou pamiatkou na samorinskych mlynarov v zbierkach Muzea mesta Bratislavyje mosadzne pecatidlo (evid. c. F-170). Jeho okruhle typarium je vertikalne rozdelene na dve polovice. V l’avej polovici je stylizovana postava stojacej Panny Marie s Jeziskom, v pravej polovici mlynske koleso a pod nim sekera. Po obvode pecatidla sa nachadza kruhopis s nemeckym textom: DER MILNER ZECH PETSCHAFT ZV SVMREIN IN DER INS: SCHIT. Neobvykle riesena je spodna strana pecatidla, ktoru zdobi reliefny rozetovity motiv, vjeho osmych poliach imitujucich kvetinove lupene su gravirovane skupiny pismen: SP, AW, IC/G (?), CA, HAM, HAM, ICP OZ a ICP VZ. Na nekompletne zachovanom drzadle polygonalneho tvaru je letopocet 1713 (?) Pecatidlo je unikatne aj z toho dovodu, ze v literature sa spominaju len samorinske pecatidla s latinskym, resp. mad’arskym kruhopisom, datovane do 19. storocia. 18 Ako dokazuje odtlacok z cerveneho pecatneho vosku, toto pecatidlo bolo pravdepodobne pouzite na ateste zo zbierok Zitnoostrovneho muzea v Dunajskej Strede a okrem toho este na spominanom vyucnom liste mlynara z augusta 1860, nachadzajucom sa vo fonde Archivu mesta Bratislavy. Na d’alsich listinach vzt’ahujucich sa k samorinskym mlynarom su voskove pecate odtlacene z ineho typaria. Je na nom motiv mlynskeho kolesa, ktore po stranach drzia dva levy. Ide o bezny typ pecatidla, ktoreho viacere varianty
