Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (20. évfolyam, 1996)
Presinszky, Ľudovít: Stručná história kostola a farnosti vo Vojke nad Dunajom
Ľudovít Presinszky Stručná história kostola a farnosti vo Vojke nad Dunajom Farnosť vo Vojke nad Dunajom lpredtým Dunavajka) patrí medzi najstaršie cirkevné obce na Žitnom ostrove. Už v roku 1186 kráľ Béla III. potvrdzuje výsady, ktoré udelilo obci Vojka ostrihomské arcibiskupstvo. Zo zožltnutých spisov sa dozvedáme, že v úplných začiatkoch býval tunajší farár v obci Szentgyörgyúr. Starobylý kostol tu stál na mieste kalvárie vedľa kostola v dnešnej obci Báč. Dodnes nemáme k dispozícii autentické záznamy o pôvodnom kostole vo' Vojke. Péter Pázmány spomína v roku 1629 Vojku medzi starými farnosťami. Toľko vieme, že meno farára Mateja zo Szentgyôrgyúru, ktorý odbavoval bohoslužby aj vo Vojke, sa spomína v roku 1369 v závete Jánosa Vancsóa, obyvateľa Vojky. Podľa našich najnovších poznatkov to bol prvý tunajší farár, o ktorom sa zachovala písomná zmienka. Kostol začali rozširovať v roku 1755 a v roku 1772 dostal tú podobu, v akej bol v roku 1781 pri príležitosti Batthyányi Canonica Visitatio (pravidelná cirkevná vizita biskupa alebo ním povereného cirkevného hodnostára). Dnešnú podobu nadobudol kostol v roku 1812. Podľa záznamov Canonica Visitation (Zimányi) ho začali stavať v roku 1795 a dokončili ho v roku 1812. 24. mája ho vysvätil biskup Miklós Rauscher. Zo záznamov Františka Sebôka vieme, že „ . . . na počesť výročia tejto udalosti, čiže vysviacky kostola, sú v obci v deň Trojičnej nedele tzv. jarné malé hodv.“ Výstavba kostola, ktorá trvala viac ako poldruha desaťročia, prestavba a súčasné rozšírenie stavby, to všetko znamenalo pre cirkevnú obec značnú materiálnu ťarchu. Spolu so zakúpením organu činili finančné náklady 5563 forintov. Po dodatočných prepočtoch, ktoré urobil kňaz František Sebők, boli tieto náklady až 5893 forintov a 87 grajciarov. Podľa vtedajšieho kňaza Istvána Kubíka (1812) náklady na výstavbu kostola,, boli uhradené takmer výlučne zo zvončeka“. František Sebők ešte našiel v archíve fary to> vyjadrenie patronátu, „ . . . v ktorom vyslovuje vďaku svojmu kňazovi, ktorý dal vystavať tento krásny a mohutný kostol bez väčšieho zaťaženia patronátu.“ Všetko nasvedčuje tomu, že aj kostolná veža dostala dnešnú podobu v roku 1812. Lebo v roku 1772 mal kostol ešte „ . . . z tehál stavanú vežu pyramídového tvaru . . píše František Sebők a pokračuje „ako je veža kostola vo Štvrtku na Ostrove alebo veža kostola reformovanej cirkvi v Šamoríne> . . Cisár Jozef II. rozpustil spolu s viacerými rehoľami aj františkánsku, aj kláštor sv. Antona v Báči. Po rozpustení rádu pričlenili k farnosti vo Vojke aj usadlosti Trnávka, Rohovce a Báč. Po obnovení činnosti rádu sa tieto pomery zmenili. Spomínané obce sa opäť odčlenili a povinnosť prispievať na vydržiavanie farnosti zostala trom obciam — Vojke, Dobrohošti a Kyselici. Z výpisov Františka Sebôka z dobových dokumentov sa dozvedáme, že v záujme materiálneho zabezpečenia farnosti, vrátane mzdy kňaza, sa 8. novembra roku 1818 uzniesli uvedené tri obce na nasledovnom: 1. V celom okruhu, t. j. v obciach Vojka, Dobrohošť a Kyselica, budú gazdovia, ktorí majú 4 alebo viac kusov ťažného dobytka, platiť pánu
