Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (20. évfolyam, 1996)

Presinszky, Ľudovít: Stručná história kostola a farnosti vo Vojke nad Dunajom

farárovi štvrť merice čistej pšenice a štvrť merice raže — sem patria aj mlynári, 'ktorí majú vlastné mlyny. Tí gazdovia, ktorí vlastnia iba dva kusy ťažného dobytka, budú platiť štvrtinou merice raže. Ostatní chudob­ní zemania a želiari, ktorí nevlastnia ťažný dobytok — budú platiť os­minu merice raže. Pastieri budú platiť každý jednou ovcou. 2. Jednotlivé rodiny v celom okruhu budú prispievať sumou 6 grajciarov za každého svojho člena (ktorý už chodí na spovede). 3. Namiesto tých 15 grajciarov, ktoré doteraz dávali gazdovia ako prís­pevok na kúrenie, budú poskytovať obce spoločne 960 otepov raždia. Všetky uvedené poplatky budú vyberať určení ľudia a budú ich o­­dovzdávať kňazovi farnosti. Raždie vždy na jar, obilie a peňažné prís­pevky na sv. Michala budú poskytované od r. 1819. V tomto čase bol kňazom vo Vojke István Kubík, ktorému vyjadrila celá cirkevná obec poďakovanie za starostlivosť o farnosť, najmä za jeho osobné zásluhy na výstavbe kostola. Pod týmto dokumentom sú podpisy predstavenstva troch obcí — Vojka, Kyselica, Dobrohošť. Aké dôležité je uchovávanie dokumentov, o tom svedčí aj skutoč­nosť, že spomínané uznesenia z 8. novembra 1818 boli aktuálne aj o 65 rokov neskôr. Protokol z 25. novembra 1884 hovorí o sťažnosti vtedajšieho kňaza Llpóta Morvayho. Menovaný kňaz sa odvoláva na dokument z 8. novem­bra 1818. Podľa tohto dokumentu mali byť ustanovené osoby, ktoré mali od členov cirkevnej obce vyberať poplatky a príspevky pre kňaza a faru. Od svojho nástupu na tunajšiu faru je však nútený sám vyberať tieto príspevky prostredníctvom svojho kostolníka. Predstavenstvo obce mu k tomu poskytuje iba povoz. Keďže on ako kňaz nemá výkonnú moc, za tri roky narástli dlžoby zo strany obyvateľov všetkých troch obcí do takej miery, že nie je schop­ný sa uživiť. Žiada preto predstavenstvo obce, aby nariadilo obyvateľom vyrovnanie dlžôb a zároveň určilo osobu, ktorá bude' v budúcnosti spo­mínané príspevky a poplatky vyberať. Predstavenstvo obce zaujalo k sťažnosti takéto stanovisko: Keďže dokument z 8. novembra 1818 jedno­značne nariaďuje, že ročné príspevky pre faru sú určené osoby povinné vo všetkých troch obciach vybrať a odovzdať ich kňazovi, a keďže sa od tých čias vzťahy medzi farou a členmi cirkevnej obce nezmenili, na­riaďuje sa prítomným richtárom troch obcí, aby povymáhali od obyvate­ľov všetky podlžnosti a odovzdali menovanému kňazovi do 15 dní odo dňa podania sťažnosti. Do budúcnosti predstavenstvo obcí bude1 povinné zabezpečiť, aby príspevky boli vybrané a odovzdané kňazovi farnosti každý rok do dňa Michala. Toto rozhodnutie bolo s uspokojením prijaté, obyvateľom verejne vyhlásené a podpísané slúžnym Ladislavom Molnárom. Prastarý pôvod farnosti vo Vojke dokazujú aj staré záznamy o tu­najších kňazoch. Ich mená zaznačil v roku 1934 jeden z nich — kňaz František Sebők 1. Mátyás — farár v Szentgyörgyúre, ktorý odbavoval bohoslužby aj vo Vojke — jeho meno je spomenuté v jednom testamente z roku 1369. 2. István — farár v Szentgyörgyúre, spomínaný v testamente rodiny Pénzes-Bacsfalvai,

Next

/
Oldalképek
Tartalom