Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (20. évfolyam, 1996)
Presinszky, Ľudovít: Stručná história kostola a farnosti vo Vojke nad Dunajom
3. Balázs — jeho meno sa spomína v spisoch z rokov 1561—-62. 4. Bálint — spomína sa už ako kňaz vo Vojke-, tiež v testamente podžupana Györgya Csintóa. 5. Szászi János — kňaz vo Vojke (1628—1630], v roku 1630 účastník koncilu trnavskej cirkevnej župy. 6. Magyari Mihály — bol kňazom vo Vojke v roku 1632—34. 7. Kőszeghy Menyhért — pôsobil vo Vojke v roku 1647. 8. V tom istom roku bol farárom vo Vojke Mangovics János (1647). 9. Eszterházi György (Georgius) — s jeho menom sa stretáme v roku 1655, pravdepodobne bol vo Vojke- do roku 1665. 10. Bihari Daniel — slúžil vo Vojke v rokoch 1665—73. 11. V rokoch 1673—1706 viedli farnosť vo Vojke františkánski rehoľníci z Báču (z kláštora sv. Antona], známe sú mená Kosztolányi Elek, Valcsanszki Antal, Komjáthy Gábriel, Szemenyi Gellert, Kreskóczy Antal. Tu poznamenávame, Valcsanszki Antal začal v roku 1673 viesť v obci matriku. Aj František Sebők poznamenáva, že z prvého zväzku matriky chýba časť záznamov o sobášoch, úplne chýbajú záznamy o úmrtí. V ďalších štyroch zväzkoch sa osobitne viedli záznamy o krstení, o sobášení a o úmrtí. Napriek tomu sú niektoré záznamy zamenené, pomiešané. Od roku 1700 vykonávali kňažskú službu vo1 Vojke- nasledovní duchovní: Radványi Ferenc [1706 —1712], Szolcsányi György (1712 —1715), Némethy István (1715 —1755), Csemez László (1755 —1763), Lengyel Ferenc (1763 — 1774), Csapiár József (1774—1787), Kubik István (1787—1823), Csemez András (1823—1831), Stukovszky Imre (1831—1851), Neumányi Ferenc (1851—1860), Ludvig Gusztáv (1860—18681, Pergő József (1868— 1881), Morvay Lipót (1881—1887), Herbst József (1887—1890), Gyilrki Endre (1890—1899), Muskovich Ágoston (1899—1911), Schmál Rezső (1911—1918), Lencse Péter (1918—1928), P. Hradil Hennenegild — pred stavený kláštora sv. Antona (1928 —1931), Sebők Ferenc [1931—1966], Koller Gyula (1966—1970). Na cintoríne- vo Vojke sú pochovaní nasledovní kňazi: Csaplár József (v roku 1787 zomrel), P. Rozinger Zsigmond (v roku 1789), Stukovszky Imre [v roku 1851), Neumányi Ferenc (1860), Lencse Péter (1928). Poznámka: P. Rozinger Zsigmond, gvardián františkánskeho kláštora v Báči, prešiel do Vojky za kaplána, keď cisár Jozef II. rozpustil rád. František Sebők, kňaz vo Vojke, daroval Žitnoostrovnému múzeu veľa kníh a dobových časopisov, napríklad niekoľko zviazaných ročníkov časopisu Vasárnapi Üjság, ktorý vychádzal od polovice minulého storočia. V jednom čísle tohto časopisu z roku 1858 nájdeme aj článok Arnolda Ipolyiho, v ktorom vyjadruje svoje rozhorčenie nad tým, že na Žitnom ostrove nevenujú ľudia dostatočnú starostlivosť svojmu duševnému svetu. Zazlieva im, že tu takmer niet čitateľských spolkov. A bez nich sa sotva dostáva kniha do rúk tunajšieho človeka. Nanajvýš ak sa objavia nejaké ľudové časopisy, aj to iba u takých ľudí, od ktorých by sa dalo očakávať viac. Novšia a vážnejšia literatúra sa sem ešte nedostala. Jeho nie priam lichotivé slová sa určite nevzťahovali na faru vo Vojke. Tunajší kňaz Ludvig Gusztáv totiž zostavil v roku 1861 zoznam kníh farskej knižnice a z neho vyplýva, že knižnica mala 456 diel. Niektoré diela boli viaczväzkové, čiže spolu tu bolo asi 500 knižných výtlačkov.
