Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (19. évfolyam, 1995)
Šamorín očami Johanna Matthiu Korabinského
a mostov sa deje aj v Šamoríne v znamení vzájomnej pomoci v spolupráci s ostatnými obcami. V roku 1439 Albert, v roku 1456 Ladislav V. (Pohrobok) a v roku 1465 Matej Korvín znovu potvrdzujú všetky doterajšie privilégiá mesta. V roku 1468 daruje kráľ Matej trhovému mestu Šamorín lokalitu Sap a v roku 1483 zas Balázsszállása (Balázsházaj. V roku 1488 Matej opäť potvrdzuje spomínané výsady. V roku 1513 dostáva mesto od Vladislava II. privilégium Caufarum Regálium Director, ktoré ukladá stoličnému úradu povinnosť ochraňovať jarmočné práva Šamorína. V roku 1519 udeľuje Ľudovít II. Šamorínu šľachtické privilégiá. Ďalej povoľuje, aby sa mesto v sporných veciach suverénne obhajovalo, aby vystupovalo aktívne i pasívne pred cirkevným a svetským súdom, aby ho v sporných veciach a súdnych sporoch mohol zastupovať advokát a aby mohlo používať svoju hodnovernú pečať. Táto •pečať zobrazuje sediacu Madonu s korunou na hlave; a s dieťaťom — s malým Jezuliatkom — v lone. Písmo na pečati je gótske, letopočet je nečitateľný. V roku 1545 dostáva mesto súhlas Ferdinanda I. na kúpu majetku Kisgútor. Všetky uvedené privilégiá potvrdili Maximilián I., Rudolf II., Ferdinand II., Leopold I. a Karol VI., ktorý udelil mestu v roku 1712 právo každoročného konania jarmokov na Juraja a Všechsvätých. Bratislavská stolica vydáva o tom potvrdenie a dosvedčuje, že mesto využíva svoje výsady, používa všetky Jura Regálie a možnosti insurekcie (insurekcia povinnosť šľachty postaviť obranné vojsko]. Revíziu mestských listín vykonávala mestská komisia, splnomocnená kráľovským dvorom. V roku 1769 panovníčka Mária Terézia nariadila, aby sa jarmoky konali v duchu prvých, pôvodných privilégií obcí, z čoho vyplýva, že sa bratislavskému kastelánovi musí odvádzať ročne najviac 806 forintov — v jednej listine sa tento poplatok uvádza ako „kvartielske“. V jednom z ďalších nariadení — tiež ho vydala Mária Terézia — z roku 1779 sa udeľuje mestu právo vyberať od trhovcov poplatok na výročných aj týždenných jarmokoch a trhoch. Toto rozhodnutie bolo potvrdené panovníkom v roku 1782 a doplnené o nariadenie, aby trhové mestá a trhovcov ochraňovala Bratislavská stolica v ich privilegizovanom stave a aby stolica nedopustila za žiadnych okolností narušenie jarmočných práv mesta. Vo verejných súdnych sporoch treba voči obci konať — ako to býva v prípade iných privilegizovaných miest — podľa ustanovení Juris Actione Filci Magistratualis, a nie via facti. Voči súkromným osobám (mešťanom) zakročuje miestny magistrát. Napokon, keby trhové mesto Šamorín nemalo dostatok pracovných síl, môže byť oslobodené od povinnosti opravovať cesty a hrádze mimo vlastného chotára, ale na svojich majetkoch a poliach je mesto povinné udržiavať všetky cesty a hrádze v dobrom stave. Vďaka tomuto nariadeniu udržiava mesto vlastné cesty, hrádze a násypy vo vzornom poriadku. V samotnom meste sú vydláždené stoky a chodníky. Preto sú všetky ulice mesta suché a možno po nich pohodlne chodiť. Mesto má dve; hlavné ulice, jedna z nich je zaujímavá tým, že sa člení na ďalšie štyri uličky, preto ju tu nazývajú Malou ulicou. Okolo mesta sa •kedysi vinula silná hradba s dvoma bránami. Hoci dnes už táto hradba neexistuje, v niektorých názvoch častí mesta nachádzame po nej stopy — Horná brána, Dolná brána. Okrem spomínaných štyroch výkladných jarmokov v roku poriadajú v meste každú nedeľu týždenné trhy, na ktoré prichádza veľa ľudí, najmä v júli, v auguste, v septembri, v októbri a v novembri. Značná časť
