Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (17. évfolyam, 1993)

Kapráliková, Zuzana: Využitie prútia v ľudovom hospodárstve

Klonka a kôš pre sliepku. Prútené predmety Alexandra TARu — košikára z Ňáradu.

Foto: Sági Jozef

Zber prútia

Košikári v minulosti poznali viac takých miest, kde sa rodilo dobré prútie, a tieto miesta pravidelne každý rok vyhľadávali. V súčasnosti im robí najväčšie starosti nedostatok vhodného a kvalitného prútia. Každoročným orezávaním prútia nezasahujú negatívne do prírody, večf v nasledujúcom roku sa na mieste orezaných konárov znova objavia bujné výhonky. Práve opak, stromy a kríky orezávajú úmyselne, cieľavedome, aby v budúcom roku z nich mohli zobrať pekné dlhé a rovné prúty. „To tu boli samé kríky a v ďalšom roku ich zase bolo treba očistiť. A keď sme dáky strom vyťali, to už na jeho mieste v budúcom roku vyhnal ker. V ďalšom roku na ňom rástli také fajnové prúty, že ich bolo radosť zbierať.“8 Košikár sa pohybuje v prírode vždy s otvorenými očami a dobre si pamätá tie miesta, kde vidí pekné prútie. „To už človek videl z diaľky, že toto prútie bude dobré, veď ja ho potom poodtínam, keď príde jeho čas. My sme už (v lete poznali na ktorých miestach bude asi lepšie prútie, lebo my sme aj takúto prácu robili.. ,“9

Prútie sa zbiera v októbri — v novembri, hneď po tom, ako opadne, lístie zo stromov. V tomto čase nazbierané prútie si už zachová pružnosť až do jari. „Keď už spadlo lístie, vtedy je najlepšie. Skoršie je prútie ešte nezrelé, olúpe sa mu kôra, a kým je nezrelé, ľahšie sa aj láme, nemá veľkú hodnotu. Aj prútie musí dozrieť ako nejaké ovocie. Keď dozrelo, potom je silnejšie, hodnotnejšie, najhodnotnejšie je vtedy, keď mu už úplne opadli listy. Vtedy je s ním aj menej práce, netreba ho čistiť od listov a je silnejšie, viac sily je v ňom.“10 Aj z nasledovných slov jedného z mojich informátorov cítiť mnohoročné skúseností a dôkladné poznanie