Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (17. évfolyam, 1993)
Kapráliková, Zuzana: Využitie prútia v ľudovom hospodárstve
So sa vôbec neláme. Taká dobrá žltá haluz z tých vŕb, čo tu kedysi rástli okolo domov. Taká žltá ako zlato, tá sa teda vôbec nelomí, tá je dobrá aj na uchá, aj na boky koša, na všetko. A' na okraje a lemy je dobrý tiež len tenký a ohybný prút. Tie krásne žlté kríky svietili už zďaleka a to sa dalo vidieť, že z nich budú fajnové prúty.“2 Na košikárske práce sa vo veľkej miere využíva aj prútie vŕby trojtyčínkovej a vŕby rakyty. Vŕba trojtyčinková je druhý najobľúbenejší druh vŕbového prútia.“ ... je to nádherný tenký prút, z toho je ohromne dobrý kôš. O voľačo ťažší ako z rakyty. Má úzke listy, takéto dlhé. Púšťa hustejšie výhonky. To sú prekrásne štíhle prúty. Najradšej som z nich robieval uchá. To ale boli nádherne hladké uchá.“3 Aj prúty vŕby rakyty sa hojne využívajú v košikárstve. „Rakyta je taká plsnatá, ešte aj listy. Tá má o niečo širšie listy.“4 „Rakyta, aj tá bola kedysi veľmi dobrá, hovoria. Ale teraz už nenájdete také dobré kríky, aby na nich boli pekné dlhé konáre, iba také krátke, a to je zle, lebo to sú krátke prúty, aj sú rozvetvené, slovom, už niet tých naozaj dobrých rakýt, akých tu bolo voľakedy až-až.“5 V čase núdze, keď niet kvalitnejšieho prútia, používajú košikári na pletenie košov aj prútie určené na metly — vŕbu popolovú. No dajú sa z neho robiť iba koše väčších rozmerov. „ ... natrafil som na takýto ker. Ale bol hrozne vysoký, s takými dlhými haluzami, dlhé sú to prúty, ale strašne tvrdé Rastie v lese, ale z toho teda strom nikdy nebude len také drobné stromky, skôr kry, vyháňa tak dokola ako z dákeho prsteňa. Ale pekne kvitne tento ker. No, je to strom, ale kmeň mu nikdy nezhrubne, aj keď je už starý A keď ho zotnú, tak zase vyženie také dlhočizné rovné konáre, také štíhle a pekné... len kebv nebol taký tvrdý t«n prút, ťažko sa pletie, veru veľmi ťažko. A má ešte jednu nevýhodu. Keď ten uschne, hneď sa láme, hneď sa láme, potom už vôbec nie je pružný ako „cigle“ (vŕba trojtyčinková] alebo iné vŕby. Tie keď uschnú, nič sa nestane. aj vtedy sú ohybné. Ale tieto prúty, (vŕby popolovej) najmä keď vyschnú v lete, keď na ne páli slnko a potom ešte haorší na ne, olúpe sa im kôra a zlomia sa, polámu, to akoby ich už ani nebolo. Ináč je to silný prút keď je už upletený, ale vonku nevvdrží dlho. Zlomiť sa vám dá ťažko, ale beda, ak ho vvsuší slnko. A keď príde aj poriadny lejak, ľahko ho môžte lámať, drobiť, už v ňom niet ani trocha pružnosti. Ale zato z núdze sme občas plietli z neho aj koše. To viete, keď niekto plietol na predaj, len nech to bol kôš. Zato ale podaktorí rozoznali, že tento kôš je z takého prútia, tamten z onakého.“8 Košikári používajú aj topoľ s bielou kôrou, tzv. húgy os j egenve . “...aj topoľ sa hodí, keď je taký, ale ten býva zato veľmi slabý.“7 Vlastnosti prútia Základným kritériom kvality prútia je jeho pružnosť, čiže prút sa musí dať ľahko ohvbaf a nesmie sa pritom lámať. Rozhodujúca je ai dĺžka a hrúbka prútov. Každý košikár sa usiluje o to, aby si k svojej práci nazbieral čo najhladkejšie, najdlhšie a najohybnejšie prúty. Dlhšie nrúty použ’ie na zhotovenia väčších košov, kratšie na menšie koše. Takisto' z hrubších prútov pletie rozmernejšie koše a z drobných a tenkých' prútikov malé košíky. Čiže menšie koše a košíky sa zhotovujú z tenšieho a kratšieho prútia, veľké koše z hrubšieho a dlhšieho. Dĺžka a hrúbka prútia je rozhodujúca aj pri pletení jednotlivých častí koša. O tom sa zmienim v kapitole o triedení prútia.
