Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (17. évfolyam, 1993)
Kapráliková, Zuzana: Využitie prútia v ľudovom hospodárstve
košikárov-ruských vojnových zajatcov. Tento fakt však podstatne neovplyvnil ich neskoršiu prácu, pretože sa s košikárstvom dôkladnejšie zoznamovali za pomoci košikárov svojej obce. Je to zjavné z ich výrobkov, ale i z názvoslovia, ktoré používajú a ktoré tiež zodpovedá domácemu. Cielom môjho výskumu bolo vyhľadať na Žitnom ostrove ešte žijúcich košikárov, podať svedectvo o ich práci a zachytiť terminológiu tejto oblasti. Vo všetkých obciach, ktoré som v súvislosti s výskumom navštívila, (žili aj v minulosti a žijú dodnes košikári. Uvedená skutočnosť poukazuje jednak na starobylosť tohto zamestnania (ich otcovia a starí otcovia boli tiež košikári], jednak na to', že košikárske tradície ešte stále žijú. I keď sa rozvoju košikárstva stavia do cesty viacero prekážok, ako je nedostatok vhodných surovín, zmenené hospodárske a sociálne pomery, nezáujem o toto zamestnanie, v každej obci sa nájde aj medzi predstaviteľmi strednej a mladšej generácie aspoň jeden človek, ktorý sa o košikárstvo zaujíma. Môžeme teda veriť, že i napriek súčasným prejavom pomalého vymierania sa toto starobylé ľudové remeslo na Žitnom ostrove zachová a bude mať pokračovateťov aj v budúcnosti. Košikárstvo je zo všetkých prác, v ktorých sa používa prútie najzložitejšie a vyžaduje si najširšie» odborné znalosti a zručnosti. Košikárov delíme do dvoch skupín podľa toho, s akým zámerom zhotovovali svoje výrobky: 1. tí, ktorí plietli rôzne prútené predmety na predaj alebo na výmenu, 2. ktorí zhotovovali košikárske výrobky iba pre potreby svojej domácnosti. V ľudovom košikárstve sa obyčajne používa trojaké prútie a tieto tri druhy sa spomínajú aj v príslušnej literatúre: — biele prútie — je to nezrelé prútie. zbiera sa v auguste, šupa sa ľahko sťahuje, — čierne nrútie — je to nrútie zrelé, orezáva sa v októbri až začiatkom novembra po onadnutí lístia, pletie sa neolúpané, — varené prútie — zo zrelého prútia zberaného no opadaní lístia sa varením odstráni kôra, prút po olúpaní dostáva bledohnedú, tzv. Pieskovú farbu. V obciach, v ktorých som robila výskum, používajú obyčajne dva druhv prútia. Zrelé nrútie orezávané no onaďaní lístia, ktoré spracúvajú neolúnané, sa tu volá zödvessző alebo puculatlan vessző (t. j. zelené, neolúpané nrútie) a varené nrútie bez kôrv főzött alebo nucút vessző (varené, olúpané). V tejto nrvei časti svojej nráce sa1 zaoberám zberaním a spracovaním neolúpaného prútia. Snôsob zhotovovania košov v týchto obciach sa volá fonás alebo fonyás. Základné košikárske suroviny Pre košikárske nráce je najvhodnejšie vŕbové nrútie. Košikári najradšej nracujú s prútím z vŕbv bielej, z vŕby rakytv, z vŕbv troityčinkovej (aranyvessző, rekettye, ciglevessző), ale vyhovuje im ai vhodné prútie topoľa1 Dôležité ie. abv prút bol tenký, ohvbný, pružný, rovný a dlhý. Všetci moii informátori sa zhoduiú v tom názore že na pletenie sa najviac hodí vŕbové prútie, pretože nie je tvrdé, lámavé, dá sa ľahko ohýbať. Tomuto účelu zo všetkých druhov najviac vyhovuje nrútie vŕbv bielej žiaľ, dnes sa s ňou stretneme už iba ojedinelo V minulosti túto vŕbu pestovali, dokonca i šľachtili v blízkosti obydlí a na statkoch. „... ale je aj taká vŕba naozaj na pletenie, čo ju kedvsi na veľkých plochách pestovali, tá vám je taká mäkučká, že si ju môžete kľudne okolo ruky omotať, a nepoláme sa. Tú tak pestovali, ona nerástla len tak voľne v prírode.“1 „Tvrdý prút je veľmi nedobrý, len vŕba, tá pravá. Najlepšia,