Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (17. évfolyam, 1993)
Kapráliková, Zuzana: Využitie prútia v ľudovom hospodárstve
dreveným nástrojom, zhotoveným z tvrdého drevá ( d Ô f Q d ô ) . Najprv pomocou tohto nástroja uvoľní štrbinu vedľa kolíka v dne koša a potom do nej nastokne vystrúhaný koniec rebra. „ ... aj tam treba povyberať také prúty, ktoré sa nelámu. Lebo ked sa zlomí, už aj ho vymením. Vždy som si prichystal o štyri, o päť prútov viac, lebo keď pri zahnutí niektorý praskne, odložím ho nabok a vpletiem ho na iné miesto, kde ho netreba veľmi prudko ohýbať. Lebo zato sa aj taký prasknutý prút dá použiť, aj ked je suchý, ale veľmi tuho ho zohýbať, to nejde, lebo sa zlomí.“21 Keď sú do obvodu dna napichané všetky rebrá, vytvárajú dookola pravidelne rozložené dlhé lúče, ktoré košikár ľavou rukou po dvojiciach všetky pozhŕňa, uchopí ich do hrsti a voľné konce pomocou motúza zviaže. „ ... vyhrnuli sme rebrá hore, to už boli ako boky koša a jedným koncom boli pevne zapichnuté do dňa... Ked človek povpichuje rebrá, to vyzerá ako slnko, ako slnečné lúče. Vtedy ich zhrnieme, hore chytíme, zviažeme a už sme dostali boky. Zahnuté sú v pravom uhle a držia, dno, aby sa neuvoľnilo, nevypadlo.. ,“22 Po zviazaní rebier košikár opäť vezme dvadsaťštyri vystrúhaných prútov, tentokrát tenších, tzv. fonyóvesszô, a aj tieto zasunie naostrenými koncami do dna vedľa každého rebra. Nimi olemuje dno koša. Tomuto lemovaniu sa hovorí s z e g í 1, patkó, duplapatkó. Z týchto prútov vpletie medzi rebrá prvú vrstvu — ésó réteg. Pri lemovaní postupuje zľava doprava. Pripravovaný kôš drží pri práci medzi kolenami. Lemovanie môže začínať ktorýmkoľvek prútom. Zohne ho do boku, zvonka ním obíde druhý a tretí prút a prevlečie ho medzí tretím aj štvrtým dnu. Druhým obíde zvonka tretí a štvrtý prút a vloží ho medzi štvrtý a piaty. Tretím prútom tak isto obíde zvonka štvrtý a piaty a vloží ho medzi piaty a šiesty. Takto pokračuje dovtedy, kým sa nedostane po obvode na to miesto, odkiaľ začínal. Posledné dva prúty vtiahne pod prvým a druhým. Prúty, ktorými takto utvára lem, vyčnievajú dookola smerom von. Ktorýkoľvek z nich teraz znova zoberie do ruky a prevlečie ho pred susednými dvoma a za nasledujúcim tretím kolíkom. Potom vezme ďalší prút zľava, aj tento prevlečie pred dvoma kolíkmi a za tretím a pokračuje týmto spôsobom sprava doľava. Keď prešiel po celom obvode, dna, pri každom kolíku vyčnieva jeden prút. Teraz je dokončený lem dna — s z e g í 1, patkó. „Na tomto dobre sedí kôš. Je to aj taká ozdoba, ale aj niečo dôležité, lebo takto sa nederie celé dno, len tento okraj, tento lem. Chráni to dno, lebo sa kôš takto neopiera celým dnom o zem, len týmto silným lemom, ... a tu je prútie veľmi silné. Tu som dva koly ovinul zvonku, jeden som vynechal a takto som to opakoval, až vznikol tento pekný okraj. Hovorím, to aj ochraňuje dno, aj ho napína. A týmto hrubým prútom netreba vpletať za každým jedným kolíkom, to by sa lámal. Radšej opletiem naraz dva, potom jeden vynechám. Keď som oplietol celé dokola, potom už môžem prepletať aj po jednom.“23 Po ukončení lemovania dna začína košikár vypletať boky koša. Pracuje tak, že kôš má položený na kolenách, alebo ho pomocou klinca pripevní o špeciálnu košikársku lavicu — kosárfonó pad. Teraz pokračuje pletenie tak, že sa opletá iba jedno rebro zvonka a jedno zvnútra. Takto pletie košikár niekoľkokrát dookola, kým sa neminie prútie. Jedno opletenie dookola tu košikári volajú sor, kertillís, elhajtás. Keď sa minú prúty, vkladajú sa nové — berakás. Aj teraz pou
