Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (17. évfolyam, 1993)

Kapráliková, Zuzana: Využitie prútia v ľudovom hospodárstve

žije košikár dvadsaťštyri prútov. Prvý zasunie vystrúhaným koncom medzi dve rebrá, prejde ním pred jedným, zahne ho za druhý a vytiahne voľný koniec von. Nasledujúci prút vsunie do najbližšej štrbiny medzi rebrami a opäť ovinie susedné rebro zvonku, ďalšie zvnútra a takto pokračuje ďalej. Smer vkladania prútov je sprava doľava. Keď povkladal všetky prúty, čiže pri každom rebre je jeden nový prút, urobí ďalší krok. Pred jedným a za nasledujúcim rebrom prevlečie prút zľava doprava. Takto urobí niekoľko radov, kým sa zase neminú prúty. Ďalšie prúty a vpletá dovtedy, kým boky koša nedosiahnu žiadanú výšku.

Po vpletení niekoľkých radov košikár zakaždým pomocou kladiva alebo sekery poudiera po nich, aby medzi nimi nezostali škáry, aby steny koša boli husté, ubité a silné. „ ... a potom som nahusto ubil steny, takže keď som predával koše, mnohí mi hovorili, že z týchto sa ani zrno nevysype, také sú husté. Preto som ich tak robil, aby to boli koše dobré, silné. Vždy keď som vplietol do bokov 5—6 centimetrov, tak somi to kladivom alebo latou ubil, postláčal... Keď som náhodou nemal poruke ani kladivo, ani latu, ani nič, zatĺkal som kameňom. Pri Dunaji sa vždy nájdu kamene, ale väčšie, vybral som si jeden a tým som bil. Človek si musí vždy vedieť poradiť.“24 Z dôvodu estetického, ale aj praktického (zabezpečenie stability koša] robí košikár po určitých vzdialenostiach rady, ktoré sa svojím vzhľadom líšia od ostatných — kalbász, kóbász, s z e g í 1. Túto odlišnosť získava tak, že pri vkladaní nových prútov ovíja spredu naraz dve rebrá a zozadu jedno. Keď týmto spôsobom raz opletie stenu dookola, pokračuje ovíjaním jedného rebra spredu a jedného zozadu.

Vzdialenosť medzi jednotlivými takýmito odlišnými radmi sa nazýva vrstva — r, é t e g , sor . Jej šírka (výška) závisí od hrúbky a dĺžky vpletaných prútov — z hrubších a dlhších prútov sa vypletie širšia vrstva než z tenších a kratších. „ ... Z tenkých prútov nerastie stena tak rýchle ako z hrubších. Tu je jedna vrstva z desiatich radov nad sebou, tu len z deviatich, tu boli kratšie prúty, ale hrubšie. Prišiel som na to, že keď použijem takto hrubé prúty a prejdem nim osemkrát dookola na jednu vrstvu, vtedy narastá stena práve tak, že stačí upliesť iba tri vsrtvy, nemusím vkladať štvrtú.“25 „ ... väčší kôš sa pletie dlhšie a treba naň aj dlhšie prúty. Asi tak hrubé ako ceruzka. Ak sú dosť dlhé, nepletiem až tri vrstvy, niekedy stačia aj dve, občas urobím tri. Ale veru keď som mal len také krátkei prúty, tak asi okolo metra, a ešte k tomu tenké, toho teda veľmi nepribúdalo. Vtedy som musel upliesť aj päť vrstiev. A to do jedného vkladania vždy dvadsaťštyri prútov, potom znova a znova, a boky boli ešte stále nízke, nuž som vpletal ďalšie.. ,“26

Tvar koša môže košikár počas pletenia upravovať. Ak ho chce zúžiť, sťahujei, ak rozšíriť, povoľuje zviazané vrcholce rebier.

Keď stena koša dosiahla požadovanú výšku, košikár zakončí jej horný okraj lemom — s z e g é s. Postupuje zľava doprava. Rebrá, ktoré bol na začiatku práce pri vrcholcoch zviazal, teraz rozviaže a pracuje ďalej s týmito uvoľnenými prútmi. Ľubovoľne si vyberie jeden (1.) zohne ho, ovinie ním druhý a tretí zvnútra a vytiahne ho medzi tretím a štvrtým. Potom vezme zľava doprava druhý prút, ovinie ním zvnútra tretí a štvrtý a vyvedie ho medzi štvrtým a piatym. Tretím prútom zvnútra ovinie štvrtý a piaty a vyvedie medzi piatym a šiestym. Pod každý zohnutý prút vloží na označenie klátik. V tomto štádiu práce sú tri prúty — rebrá vo vodorovnej polohe, ostatné vo zvislej. Teraz vezme prvý už zohnutý