Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (16. évfolyam, 1992)

Kapráliková Zuzana: Tradičné nástroje ľudového rybárstva v obciach Vojka nad Dunajom a Kyselica

lohe a tvorila zátaras, ktorá nedovolí rybám uniknúť. Olovo stiahlo dolný okraj siete na dno, kým plaváky držali horný okraj tesne pod hladinou.

K tomuto rybolovu bol potrebný jeden člnok a dvaja rybári. Jeden sedel v zadnej časti člna a vesloval, druhý vyhadzoval sieť. Pred začiatkom lovu upevnili jeden koniec siete na breh, priviazali ho k tyči. Túto tyč vtĺkli do zeme pomocou pračky, potom priviazali k nemu dolu pri zemi spodný povraz so záťažami, hore zas horný s plavákmi. Výšku siete vedeli rybári regulovať. Horný okraj siete pripevňovali na stĺp vyššie alebo nižšie v závislosti od hĺbky vody. Potom vyplávali so sieťou na vodu. Rybár pomaly a opatrne, aby sa oká nepotrhali, vyhadzoval sieť. Sieť nezakladali úplne kolmo na breh, ale mierne šikmo. Na druhom brehu potom druhý koniec siete tiež priviazali k tyči, alebo ho jednoducho položili do bahna a zaťažili skalami.

Sieť používali v „tichých“, stojatých vodách, v stružkách vytvorených po záplavách Konštrukcia siete nedovoľovala, aby sa dala používať v časoch záplav. Zo šírky rieky rybári už vopred vedeli usúdiť, či bude dĺžka siete postačovať. Ak sa ukázalo, že je krátka, museli k nej prišiť ešte jednu, dokonca niekedy aj dve, aby ňou mohli zatarasovať celú šírku rieky. V opačnom prípade, keď bol stav vody nízky a teda lovili v užšom koryte, prevyšujúcu časť siete na druhom brehu zhodili a zaťažili skalami. Vo Vojke najradšej lovili týmto spôsobom v tej časti rieky, ktorú nazývali „Aranyér“. Tu v nejednom prípade museli spájať až tri siete Sieť nastavovali voľne, príliš nenapínali, aby sa ryba do nej zamotala a tak uviazla. „Pravda, blížila sa ryba, tak ticho, nebola vyplašená, a tak, a vtedy vliezla, vpichla sa do tých dosť veľkých ôk a ako

Rybolov s čereňom — „gránittápli“

Halászat gránittáplival