Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (14. évfolyam, 1990)

Kováčik, Ján - Dudich, Alexander: Ektoparazitofauna drobných zemných cicavcov

siaľ bol zistený prevážne v horských oblastiach Poľska, Francúzska, Rumunska a rakúskych Älp a preto je považovaný za boreoalpínsky prvok. Nálezy aj z nížinných lokalít v strednej Európe však odporujú takejto zoogeografickej klasifikácii.

Hoplopleura longula (Neumann 1909)

Literárne údaje: Gabčíkovo (Smetana 1965); Cičov (Hudáková et al. 1982).

Materiál: 2 ex. Marcelová, 1 ex. Virt všetko z Micrnmys minutus. Palearktický druh, monoxénny parazit myšky drobnej [M. minutus). Zo Slovenska je známy dosial iba z Podunajskej a Potiskej nížiny a z Turčianskej kotliny (Hudáková 1974). Patrí medzi zriedkavé druhy vší mikromamálií, percento zavšivenia hostiteľov býva veľmi nízke (5—10 %) a intenzita napadnutia zvierat je podľa literárnych údajov tiež malá (1—10 ex.).

Polyplax reclinata (Nitzseh 1864)

Literárne údaje: Podunajské Biskupice—Topoľové (Hrbatý 1978). Materiál: 6 ex. z 01. leucodon — Orechová Potôíí.

Európsky druh, oligoxénny parazit piskorovitých hmyzožravcov (Soricidae). Podľa Beaueornu (1968) sú hlavnými hostiteľmi bielozúbky r. Crocidura, podľa Wegner (1972) piskory r. Sorex. Z Podunajskej nížiny zobral Hrbatý (1. c.) 90 ex. tohto druhu z bielozúbky bielobruchej (C. leucodon) a iba 1 ex. z piskora obyčajného (S. araneus). Celkove je (P. reclinata zriedkavý dru hvši, zo Slovenska máme k dispozícii iba niekoľko nálezov.

Polyplax spinulosa (Burmeister 1839)

Literárne údaje: Bratislava Smetana 1965).

Materiál: 4 ex. z R. norvegicus z lokality Virt.

Holarktický druh, rozšírený s komenzálnymi populáciami potkanov. Hostiteľmi sú rôzne druhy Mproidea.

Polyplax serrata (Burmeiter 1839)

Literárne údaje: Bratislava (Smetana 1965); Cičov (Hudáková et al. 1982); Podunajské Biskupice (Hrbatý 1978).

Materiál: 20 ex. z lokalít — Cilizská Radvaň a Virt. Hostitelia: A. sylvaticus (90,0 %) a A. microps.

Hlavnými hostiteľmi sú ryšavky rodu Apodemus. Zo Slovenska je to druh doložený tak z nížin ako aj z horských oblastí, (napr. Cergov — Kováčik 1984; Veľká Fatra — Kováčik 1983 a i.). Zaujímavý je nález P. serrata z Cičova — z náhodného hostiteľa, hraboša severského (M.

oeconomus méhelyi) — (Hudáková et al. 1982).

Z Podunajskej nížiny, ale aj z iných oblastí SSR je málo konkrétnych údajov o výskyte vší na iných druhoch cicavcov, ako sú drobné hlodavce a hmyzožravce. V skúmanej oblasti je možné očakávať výskyt druhov rodu Haematopinus Leách, 1815 (H. suis Linné 1758 — z ošípané j; H. eurysternus (Nitzscli 1818) — z tura domáceho; H. asini (Linne 1758) — z koní a oslov; H. apri (Goureau 1866 — z diviakov), druh Enderleinellus nitzschi Fahrenholz 1916 — a Neohaematopinus sciuri