Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (11. évfolyam, 1987)

Kopócs Olga: Príspevky k histórii Žitnoostrovského múzea v Šamoríne

notnéj monografie o Žitnom ostrove. 2 S myšlienkou o založení múzea sa zaoberali aj iní, ako napr. dr(. Gizela Weydeová, správkyňa) Mestského múzea v Bratislave. Vo svojom článku s názvom „Aké má byť Žitnoost­­rovské múzeum?“ o úlohách múzea píše takto: „Miestne múzea plnia dve veľké úlohy: so zbieraním, správnym trie­dením a uchovávaním materiálu chránia ho pred zničením a uspokojujú záujmy návštevníkov. Mládeži namiesto suchých opisov názorne demon­štrujú pamiatky minulosti, alebo prírodovedné materiály, odborníkom zase poskytujú materiál k výskumu.“3 Šamorínski zakladatelia múzea hľadali kontakty aj s ostatnými mu­zeálnymi spoločnosťami, ako napr. s maďarskou v Komárne. Dr. Ernest Zelliger, člen výboru šamorínskeho muzeálneho kruhu, obrátil sa listom na Júliusa Alapyho, riaditeľa komárňanského múzea, v ktorom prosí o jeho odbornú radu v organizačných činnostiach pri založení múzea/ Základom vybudovania zbierkového fondu múzea sa stala zbierka rybárskych náčiní založená Antonom Khinom, s ktorou sa zúčastnil v dňoch 14.—21. augusta 1927 na „Maďarskej poľnohospodárskej, prie­myselnej a ľudovej výstave“ usporiadanej v Komárne.5 Výsledkom aktívnej organizačnej činnosti bolo založenie Žitnoost­­rcvskej muzeálnej spoločnosti dňa 6. 1. 1929 v Šamorína v zasadacej sieni bývalej radnice.1’’ Cieľom založenia bolo, aby sa múzeum stalo kul­túrnym strediskom okresu Šamorín a celého horného Žitného ostrova. Zo súdobej tlače najviac údajov nájdeme o múzeu v časopisoch: Felsô­­csallókoz — Horný Žitný ostrov, Somorja és Vidéke — Šamorín a okolie, Csalókozi Hírľap — Žitno-ostrovské noviny, Magyar Újság — Maďarské noviny, a pod. Muzeálna spoločnosť podobne, ako ďalšie už pôsobiace spoločnosti múzeum chcela spravovať z členských podielov, z príspevkov a zo štát­nych subvencií. Po menších úpravách krajský úrad v Bratislave schválil stanový muzeálnej spoločnosti.7 V zmysle 2. bodu stanov cieľom tejto spoločnosti je prevziať do vlastných rúk správu múzea a ďalej zdokona­ľovať činnosť Žitnoostrovského múzea nezávisle od spoločnosti „Uránia; “. Ďalej vydávať múzejný zborník a iné publikácie súvisiace s prácou mú­zea, rozvíjať prednáškovú činnosť s cieľom zvýšenia kultúrnej úrovne obyvateľov.8 Charakter múzea určili v 4. bode, podľa ktorého Žitnoostrov­­ské múzeum bude regionálne múzeum. Svoj zbierkový fond vybuduje z historických, národopisných, priemyselných, poľnohospodárskych, ume­leckých a prírodných hodnôt pozbieraných na Žitnom ostrove.9 V jednot­livých bodoch boli konkrétne stanovené práva a povinnosti členov mu­zeálnej spoločnosti, úlohy výboru a rôzne funkcie vykonávajúcich čle­nov, rokovací poriadok, organizačné pokyny k činnosti a pod. V roku 1932 riaditeľ múzea mohol referovať o nasledovnom zložení výboru: „Cestným členom spoločnosti je Zoltán Janko, predsedom gróf Ru­dolf Benyovszky, podpredsedom Ignác Oberhoffer, riaditeľom Anton Khin, tajomníkom Jozef Herczegh dr., pokladníkom Eugen Bozó, revízormi Alexander Bozó, Dezider Baranyai dr., Matej Szántó a právnikom sa sťal Ernest Zelliger dr.“10 Spoločnosť mala zakladajúcich, riadnych, čestných členov a pria­teľov múzea. „Zakladajúci členovia raz a navždy zaplatili 1000,— Kčs, priatelia múzea, 100,— Kč, riadni členovia majú platiť členský podiel v tej výške, akú schváli zhromaždenie na jeden rok. Cestní členovia spo­ločnosti sa zbavia povinnosti zaplatiť členský podiel. Cestných členov

Next

/
Oldalképek
Tartalom