Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (11. évfolyam, 1987)
Kopócs Olga: Príspevky k histórii Žitnoostrovského múzea v Šamoríne
volí zhromaždenie na návrh výboru z radov priateľov múzea za dosiah nuté zásluhy v oblasti vedy, kultúry, alebo v prehĺbení a organizovaní činnosti Žitnoostrovského múzea. “11 Takto sa píše v 4. bode § 6 v stanovách Muzeálnej spoločnosti. Spoločnosť zo začiatku zápasila s finančnými ťažkosťami a práve preto bola veľkou radosťou tisíckorunová pod pora Zoltána Jankóa venovaná múzeu. V časopise Šamorín a okolie (So mor ja és Vidéke) zo dňa 30. 11. 1929 bol uverejnený článok, v ktorom mu poďakovali za peniaze. V muzeálnej spoločnosti veľkú organizátorskú činnosť vyvíjal Zoltán Janko, riaditeľ vedeckej spoločnosti „Uránia “. Pod jeho patronátom už v roku 1928 vyšla tenká kniha pod názvom „Žitnoostrovské múzeum“12, v ktorej známi vedeckí a muzejní pracovníci upozornia na novozaložené múzeum. Dr. Gizela Weydeová charakterizuje stav súdobého muzejníctva a oceňuje vykonanú organizačnú prácu na založenie múzea. Z ďalších autorov môžeme spomenúť ešte historika dr. Gyula Szekfua, Antona Khina, Edgára Kessler Balogha a Zoltána Jankóa. Od vzniku svojho založenia sa muzeálna spoločnosť usilovala o uloženie zbierok múzea vo vhodných priestoroch. Výkonný výbor obce Šamorín k začiatočným prácam v roku 1928 v prízemnej zasadacej sieni bývalej radnice poskytol jednu miestnosť.13 Konečne sa mohla začať múzejná práca. Miestnosť bola čoskoro plná pozbieranými predmetmi (rybárske náčinia a niekoľko náradí na ryžovanie zlata, ktoré boli vystavené v roku 1927 v Komárne). Expozíciu mohla verejnosť každú nedeľu navštevovať medzi 11,00 a 12,00 hodinou.14 Miestnosť už bola plná, ale vo svojej práci pokračoval Anton Khin ďalej. Pomocou nadšených zberateľov, študentov, učiteľov, farárov á členov miestnej inteligencie sa veľa hodnôt zachovalo a zachránilo. V zberateľskej práci im pomáhali a usmerňovall ich v oblasti zberu členovia muzeálnej spoločnosti, ktorí vypracovali text letáku s názvom: „Čo zbierajme pre Žitnoostrovské múzeum?'“'15. Zber národopisného materiálu rozdelili na dve veľké oblasti: prvou bola ľudová slovesnosť. Navrhovali pozbierať epické, lyrické a dramatické ľudové básne, prozaické diela, rozprávky a ľudové piesne. Text letáka je veľmi podrobne vypracovaný a berie ohľad na každú oblasť ľudovej slovesnosti. Druhou veľkou oblasťou sú ľudové zvyky a povery. Chceli pozbierať zvyky a povery súvisiace s každodenným životom človeka, s jeho prácou a s jednotlivými remeslami. Zbierali nielen hodnoty ľudovej kultúry, ale usilovali sa oboznámiť širokú verejnosť s výsledkami jednotlivých zberateľských akcií. Na stránkach miestnej tlače oboznámili čitateľov s jednotlivými hodnotami a povzbudzovali ich na záchranu ľudových tradícií. Začiatkom tridsiatych rokov boli pravidelne uverejňované v miestnom časopise „Šamorín a okolie“ (Somorjai és Vidéke) články povzbudzujúce zbieranie kultúrnych pamiatok.10 Z organizátorov národopisného zberu si pripomíname iba niekoľko mien, ako napr. Antona Khina, riaditeľa múzea, Ľudovíta Csibu, tajomníka muzeálnej spoločnosti, Ernesta Zelligera dr. richtára obce a člena výboru muzeálnej spoločnosti (Zoltán Janko, od začiatku neúnavný podporovateľ Žitnoostrovského múzea, píše vo svojej citovanej práci.17) Nedostatok priestoru nevyhovoval charakteru a cieľom múzejnej prá ce. Kvôli rekonštrukcii radnice sa múzeum muselo vysťahovať z budovy. Obecná rada nezabezpečila pre účely múzea bezplatné miestnosti. Existencia šamorínskeho múzea sa stala pochybnou. Keď nebude daná možnosť umiestnenia bohatej zbierky, jediné múzeum na Žitnom ostrove bude
