Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (9. évfolyam, 1985)
Krásny, Alexander: Praveké a včasno stredoveké osídlenie okresu Dunajská Streda vo svete archeologických nálezov
Streda na miernej vyvýšenine (M. Pichlerová 1963, s. 293—296). Časť pohrebiska sa zničila pravdepodobne v roku 1937, keď tam bola otvorená pieskovňa. V roku 1957 bola časť pieskovne zasypaná odpadom. Pamiatky z tohto pohrebiska zachránil St. Majerčík, robotník v pieskovni. Takto sa z pohrebiska zachoval džbánok (Tab. 1-9), bronzové predmety — trojuholníková dýka so zaokrúhleným tylom [Tab. 1-8), kruh so slučkou (Tab. 1-6). fragmenty špirálových náramkov z plochej bronzovej tyčinky (Tab. 1-7), dva kamenné sekeromlaty (Tab. 1-10, 11). Nálezy v Dunajskej Strede i keď sú zlomkovité, sú dokladom novej lokality zo Žitného Ostrova, t. j. z územia, z ktorého podľa doterajšieho stavu bádania poznáme pomerne málo nálezísk. Pamiatky z tohto pohrebiska ho zaraďujú do okruhu slovensko-moravskej únétickej kultúry. Intenzívne osídlenie územia okresu Dunajská Streda v staršej dobe bronzovej dokladajú ďalšie lokality z Dvorníkov na Ostrove — osada Malé Dvorníky (Ľ. Kraskovská 1949—51, s. 172—174), z Lehníc (M. Pichlerová 1963, s; 295—296) a z Veľkej Páky — osada Čukárska Paka (B. Chnopovský 1961, s. 232). Pohrebisko v Dvorníkoch na Ostrove (osada Malé Dvorníky) sa rozprestiera na dunovej vyvýšenine, ktorá leží po pravej strane hradskej z Dunajskej Stredy do obce. Pri zisťovacom výskume Ľ. Kraskovská narazila na jeden únětický hrob, v ktorom nebola keramika. Toto pohrebisko je asi 600 m vzdialené od pohrebiska v Dunajskej Strede. V rokoch 1948 a 1950 v polohe Pri kaplnke tu boli odkryté dva hroby únétickej kultúry. V prvom hrobe skrčenca vedľa lebky ležala špirálovitá ozdoba z bronzu, zlomok bronzu a kostené perly. Pri pravom ramene bola bronztová dýka, zlomok bronzového nástroja, kostený závesok a špirála. V druhom hrobe bola uložená bronzová dýka, zlomok bronzového nástroja a drevená rúčka dýky v bronzovej tulajke (Ľ. Kraskovská 1949—51, obr. 2:9—14). Ďalšie starobronzové pamiatky pochádzajú z Lehníc. Sú to ojedinelé nálezy, ktoré sa našli v lete r. 1960 pri otvorení pieskovne. Pri začatí ťažby piesku robotníci rozrušili niekoľko kostrových hrobov. Nálezy (džbánok, miska, črepy Tab. II-l—3) zozbieral I. Vyboch a odovzdal SNM v Bratislave (M. Pichlerová 1963, s. 295—296). V osade Čukárska Paka (obec Veľká Páka) sa pri vyberaní štrku zničili hroby. Z týchto hrobov zachránil Š. Katona dve nádoby, džbánok (Tab. II-4) a misku (Tab. II-5). Zistenie týchto nálezov dosvedčuje rozšírenie maďarovskej kultúry na západnej časti Žitného Ostrova, odkiaľ doteraz túto kultúru nepoznáme (B. Chropovský 1961, s. 232). Žiaľ ďalšie nálezy, ak boli, sa nedostali do rúk archeológov, hoci by boli) priiniesli dôležité poznatky o problematike osídlenia okresu Dunajská Streda z obdobia staršej doby bronzovej a boli by prispeli k poznaniu dôležitej problematiky kultúrnych prúdov v podunajskej oblasti v tomto období. Osídlenie územia okresu pokračuje aj v strednej dobe bronzovej, v období stredodunajskej mohylovej kultúry. Dokladom toho je bohatý depot bronzových predmetov z Dunajskej Stredy (Ľ. Kraskovská 1951 a, s. 140—142, obr. 106—107). Bol objavený v n. 1951, keď ho robotníci vykopali pri rigolovaní pozemku. Nález sa skladal hlavne z rozličných bronzových okrás: 5 ihlíc s terčoviťou rytou hlavičkou, ktoré majú ohnuté tordované ihly, 4' masívne oválne náramnice s rytou výzdobou, náramenica z drôtu ukončená dvomi ružicami, menšia náramenica špirálovité stočená z plechu a zakončená dvomi ružicami, podobná väčšia náramenica a úlomky dvoch ďalších, bronzová sekera a 4 kusy suroviny. Spoločné
